Basnicky.sk

pozerám sa tvoju fotku
a ticho spomínam
na to čo čo sme spolu zažili
ktoré sme spolu navštívili
ako sme vtedy žili

bolo to tak dávno
snažím sa zabudnúť
a preto ich všetky pálim
lebo to sú dôkazy

toho , že sme niekedy boli
oheň už pomaly horí
pomaly
nenávratne

utekám z reality
do sveta snou
možno preto , že sny sú milšie
netuším či je to spávne

nestarám čo sa stane
nemôžem už viac použivať vyhovorku,
že to nedokážem
že to nechcem

som unavená
v návaľe zlosti som rozbila rámček s fotkou
čiepky z neho sa už rozprchli
všade na vôkol

no je mi to zrazu jedno,
lebo tvoja fotka sa mení na popol
necitím už vyčitky
len prosím už žiadne city

zatvárám dvere
zhasím svetlá
a svoju lásku čo v srdci mám
nechávam tak

lebo si myslim , že mi ušliel posledný vlak

už viem , že nezabudnem ...