Basnicky.sk

Nejdem písať básne o láske a nesplnených túžbach,
Je to o jednom človeku, ktorý lásku nepoznal, a s toho má strach.
Bol to žobrák bol na ulici, a mohol si za to všetko sám,
Čo všetko by za to dal, aby sa mohol pripojiť k nám.
Chce byť taký ako my, a premýšľať iba o láske,
Či pôjdem na karneval, a v akej budem maske.
Všetko čo je pre nás normálna vec, to on nemôže mať,
Ako my nakupujeme, on premýšľa čo bude jesť a kde bude spať.
Chce mať problémy ako mi ľudia, na ktoré sa sťažujeme,
Jemu ostal len Boh, a my máme všetko a ešte viac chceme.
Keď nad tým premýšľam sme strašný sebci,
Zamysli sa nad jeho životom, a radšej tak dopadnúť nechci.
Jeho otec strašný alkoholik, a matka dávno zomrela,
Posledná troška nádeje v ňom dávno umrela!
Mrzne na ulici a takýto život mu prisúdil osud,
No a teraz svoje problémy s jeho poriadne posúď!

Celý život čaká na záchranu, je tomu už pár rokov,
Ale má v sebe vieru, a tak stále čaká, a čaká, a čaká ......