Basnicky.sk

Keď vyjde ráno slnko
a rosa zmáča listy,
ja zas budem bez Teba,
som si istý.
V tom tažkom trápení
sám stojím zmučený.
Nad priepasťou smútku
a v duši kútku
dúfam,
že raz sa to zmení.
Deň po dni ubieha
a nič sa nemení,
zúfalstvo zo mňa číre pramení.
Kde je ten zmysel života,
kde ho hladať mám,
keď zostal som len so sebou sám.
Ty si preč a ja tu rátam každú slzu spadnutú.
Je tom môj osud ja zisťujem,
so smútkom a v slzách konštatujem,
že keď vyjde ráno slnko a rosa zmáča listy,
ja zas budem bez Teba.