Nevládzem žiť
no nevládzem ani ostať
som ako v pasci
každý dotýk ma páli
boli sme až neskutočne zohnatí
dni mám rýchlo utekali
v noci sa mám nezdali také chladné
také čierne
nevnimali sme to túlili a smiali sme sa spolu pod perinou
nič mám vtedy nechýbalo
tak ľahko sa nám spolu snívalo
sneh nám okná kreslil zvlášne obrázky
možno je to odkaz od snehoj královný
aby sim dala pozor na teba
aby som nebola márnivá
no zima dokáže byť veľmi krutá
pod ňou môže zamrznúť ani ľudké srdce
no pár okamihov
tak na teba musím dávať pozor
no nebojsa
nič sa nám nestane
veď som s tebou
zohrejem ťa svojím telom
je tu ešte nakadené
v kozube
zima nám nebude
ostali sme tu sami dvaja
len ty a ja
čo nám viac treba
čas pre nás celkom spomalil
ostali sme tu sami
iba láska za nás hovorí...
spoločnosť nám robia vločky
krehké
jemné
a jagavé hviezdy na oblohe .
Dátum vloženia 7. 8. 2005 00:21janka
Láska (1)
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 1594
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti