Basnicky.sk

janka  Zobraziť/skryť lištu autora

Sneh v duši(1)

Spadla mi oka vločka
nič nevidím
nič necítim
iba samotu
a chlad ma

ubíji ma
svet je zrazu zlý
čierny
bolo to tak vždy
na nebi niesú žiadne hviezdy


citiť vo vzduchu niečo zvláštne
nechcem sa už dotktnúť tvojej dlane
zabúdam na ľudí , ktorých som ľúbila
nepamätám sa ľudí s ktorými som žila

nepamätám sa na veci čo som mala mala rada
nepamätám sa akými farbami som maľovala svet

nepamätám sa kto som ja
nepamätám kto si Ty
moja izba
kde som kedysi bývala

je mi zrazu cudzia
taká iná
chladná
nenapadná

a na lásku čo som kedysi tak potrebovala
ostala tu prázdna
nechcená
zabudnutá (!!!)

vytrhavám stránky z pamätníka
pripádam si zrazu nečistá
neistá
tí ľudia čo tam písali mi pripadajú cudzi !

sneh pomaly
ticho padá so strieh
chvíľu mi trvalo kým som pochopila , že ľúbiť nie je žiadny hrieh !.
Dátum vloženia 5. 8. 2005 14:49
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 4282
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. sara

    no cize trosku mi trvalo kym som to precitala alebo skor zacala chapat...nevim co to so mnou je...inac velmi pekna basen...za 1***...

    5. 8. 2005 23:37
  2. von Schwerzell

    tazko je to s Alzheimrom..ale caka na nas za par rockov..xi
    2

    7. 11. 2005 18:07
  3. janka (napísal autor básne)

    na niektoré tvoje komentáre von Schverzell je také tažké reagovat .... tak ja to to nechám "plávat " ...

    11. 11. 2005 16:49
  4. janka (napísal autor básne)

    von Schwerzell...

    11. 11. 2005 16:51
  5. janka (napísal autor básne)

    každý sme svojim spôsobom "skyzofrenik " ...
    tak na naše zdravie von Schwerzell........

    12. 11. 2005 20:16