Basnicky.sk

PREBUDENIE ZO SNA

Hľadám odpovede. Mám stovky otázok.
Život vraj nemá cenu bez lásky.
Ja jej mám plné srdce no nemám ju komu dať.
Ľúbila som. Ľúbila som z celého srdca, no láska sa odrážala od jeho nepriepustného štítu a vracala sa smutne späť.
Nedokázal ju vpustiť do svojho srdca. A moje pomaly umieralo. Umieralo túžbou po ňom a smútkom z odmietania.
Vravel že je to tak pre mňa lepšie. Vraj som čistý kvietok a on mi nechce ublížiť. Ale stalo sa.
Necítim k nemu hnev. Nemôže za to. Vedela som do čoho idem no nádej je zradná. Dúfala som, že moja láska v ňom zapáli oheň. Že ho naučím milovať. Túžil po tom. No sklamala som. Nedokázala som to.
Všetci mi vravia ,,zabudni, nezaslúži si ťa´´. No oni nepochopia. Nepochopia že nie ja ale moje srdce si ho vybralo. Snažím sa zabudnúť ale nejde to. Všetko mi ho pripomína. Vravia mi ,,nestrácaj nádej, príde niekto kto ťa spraví šťastnou´´. No ako môžem veriť po tom všetkom?!
Už cítim len prázdnotu a hrozný smútok. Bolí to. Cítim hrozný hnev, hnevám sa na nebesá, na Boha. Vlastne neviem či v neho ešte verím.
Vždy som verila v dobro, v ľudí, nosila som ružové okuliare. Realita mi ich však kruto strhla, už nie som taká naivná. Moja nádej zhasla.Zostala po nej len tma. Hrozná tma a zúfalý krik mojej duše. No nikto naň neodpovedá.
Toľko som prosila Boha o pomoc, no kde je?! Stále kráčam životom sama. Pod nohy mi hádžu samé polená, krvopotne ich preskakujem, no som sama.
Nevidím žiadne svetlo. Žiaden oporný bod, kvôli ktorému sa oplatí pokračovať v ceste. Nenávidím to tu.
Vždy som bola dobrá, poslušná, snažila som sa konať dobro a šíriť ho. No čo mám z toho?! Len bolesť.
Končím s tým. Už ma to nebaví. Spravodlivosť neexistuje. Je to len klam. Ilúzia pre naivných ľudí. Patrila som medzi nich ale to už je minulosť.
Môžem len ticho závidieť ľuďom čo našli človeka ktorý ich miluje.
Chcela som tak veľa?! Veď jediné čo som žiadala bola láska. Žiadne bohatstvo, výhru v lotérii, nič nesplniteľné. Len to najčistejšie čo na svete existuje. Cit, energiu čo dokáže robiť zázraky. Chcem vedieť prečo mi ju Boh nedopraje.
Už nedokážem veriť že aj ja raz budem šťastná.
Vzdávam sa...
dátum vloženia
28. 2. 2008 19:11
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Básnička je vložená v kategórii Próza
linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. Lucka133

    prežiwam to tak isto.... weľmi pekne powedane... ja by som to tak nedokazala

    29. 2. 2008 20:32
  2. nikuska1

    dost dobre, uz prve tri vety ma donutili, aby som si to precitala aj nadalej... paci sa mi tvoja hra so slovami a vetami, po dlhej dobe text, ktory stal za to. Ak je to tvoja osobna skusenost, je mi to luto

    6. 3. 2008 17:47
  3. nereg. Nienna

    dakujem vám.....no bohužiaľ je to moja ozajstná skúsenosť a radšej by som bola keby som to nemusela nikdy písať...
    ale ajtak vďaka

    6. 3. 2008 19:12
  4. misicka 1964

    a ja to prezivam a strasne to boli.

    9. 3. 2008 11:57
  5. eschli7

    je to krasny monolog a ja by som potrebovala vediet prave meno autorky ak by sa odvazila a mohla by mi napisat ako sa vola tak vklude pis na moj mail barbora.krigovska@gmail.com autorka nech sa neboji niako to nezneuzijem

    13. 12. 2010 17:13