Basnicky.sk

Na zelených lúkách, kde vstúpia len Bohu milí,
rastie, kvitne a rozvíja sa aj v tejto chvíli.
A ja už dlho hľadím na krásu tohto zjavu,
na nič iné asi nemám odvahu.
Ona kvitne k oblohe, k slnku sa napína,
nemôžem dlho hľadieť na ňu, oslepuje ma.
Pri pohľade na ňu mi stekajú slzy po tvári,
ona mi dňom i nocou žiari.
Ona mi prevráti celý svet úsmevom,
a povie mi viac ako ja jej jediným pohľadom.
Len málokto objaví tú lúku plnú Božích kvetov,
a potom už kráča s láskou svetom.
Ja vyzúvam sa, lebo je to lúka čistá a krásna,
a hlavou mi lieta myšlienka tak jasne jasná.
Ja ľúbim ju, ľúbim, ľúbim, ľúbim veľmi,
so všetkými lupeňmi aj tŕňmi.
No vždy, keď sa jej dotkne moja ruka,
nachvíľu zvädne, a zmizne celá lúka.
Rozmýšľam, či je to mnou, či niečím iným,
ale v tomto sa asi veľmi mýlim.
Už chápem: krásy sa iba srdcom dotknúť dá,
a potom sa objaví tá krásna záhrada.
Tak ja len sedím na tej lúke a jej krásu sledujem,
ticho ju občas polejem a pošepnem, ako ju milujem.
Milujem takú, akej už na svete niet,
milujem ju, ten lásky mojej kvet.