Videla som môj sen.
V prítomnosti a cez deň.
Bolto chalan z okolia,
kde búrky málo hrmolia.
Rúčka s rúčkou sa držali,
bunky moje v srdci by od žiaľu najradčšej zomreli.
Prečo práve sa to stalo mňe,
žeby prišlo vyrovnávanie ?
čo som komu tobila ?!
že som takto trpeľa.
Pozbierať sa treba a srať na toho deba!
Dátum vloženia 27. 2. 2008 17:39lula165
žiaľ
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1766
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti