Basnicky.sk

Ako vtáčie krídla oťažené po rope,
ako ruky ktoré veky zbierajú konope,
tak oťažie môj svet...
Ako ochabnutý kvet.
I čas je nabitý,
narodí sas život zázračný,
a hodiny sú plné,
plné piesku života,
a otvárajú života ráno.
Tak už dnes žiari v nich zrnko jediné,
s nápisom : ,,Choď do svojej brány jedinej...",
tak cestujem tam,
kde má sídliť moja brána nebeská,
a nietko, kto ťa už nikdy nepobozká,
už znova je hýrnikom,
a keď sa na mňa niekto pýta,
on odpovie : ,,Kto ? O kom ?",
a moje oko slzu vyroní,
z brány staroby,
za to že zabudol si na nás,
na naše záľuby.
Zničiť si život mám,
i keď ho nežijem ?
To sa pýtam v bezpečí,
bezpečí bráne staroby nebeskej,
v bráne staroby nebeskej.