Basnicky.sk

Jedinej , ktorú mi svet (ne)DAL




Mám rád slnko. Páli , i hreje , bozkáva i miluje. Prechádzky.
Bez zmyslu.
Chodím , hľadám.
Táto báseň ?
Jej cena ?
Vyrovnám sa jej ?
TEBE ?
Je venované IBA tebe.
Stále plačem. Stále...
Dívam sa do zrkadla , hľadám ťa.
Cez slzy ale nevidím.
Nechcem.
Vidím..... seba...
Všade tma , ležím na zemi...
Krv mi tečie zo všetkých údov tela.
Kričím. Preklínam. Hľadám ťa.
Chcem sa schovať
Srdce sa chce.
Stále neverím.
Ako si mohla ?
Mohla prísť ? Ku mne ?
Ja , nehodná čo i len vzhliadnuť.
Tvoje vlasy, stále vidím listy jesene.
Chodník , lavičky.
Povedal som , že napíšem TEBE najkrajšiu báseň , aká existuje.
Existuje ?
Neexistuje
Ty si báseň.....
Áno , len to nevieš , nechceš.
Hladím ťa po ruke.
Vždy si ich mala jemné , hebké , plné tepla , plné teba.
Snívam ?
Každým pohľadom , upreným na teba zabíjam anjela .
Ozajstného.
Kričím
Vrieskam. Milujem.
Krvavé ruky mám.
Stojíš.
Ja klačím pred tebou , celý život som chcel.
Srdce mi bije šialene.
Už nechce , nemôže , pretože je samé , také samé.
Spev slávika .
rozpomínanie.
Hebkosť.
Slová ?
Ukrývam sem , Kristínka , všetko , čo mám : šťastie , lásku k tebe , hebkosť môjho srdca.
Žiaľ a bolesť , smiech i plač.
Ukrývam sem seba.
Spáľ ma , nech poletím hore , pritisni si ma na hruď , a ja ťa pobozkám.
Kvapni slzu na papier , a ožijem.
Nikdy bez teba.
Spoveď som dokončil , nebo som dočiahol ...
Kristínka , LÁSKA , neplač.
Je toho toľko , čo ti chcem povedať , je toho toľko ,začo sa hanbím , je toho toľko , pre čo ťa milujem.
Ale nechcem ťa.nemôžem...
Nedá sa mi. Bože, odpusť !!