Basnicky.sk

aksal  Zobraziť/skryť lištu autora

==zmena==

Prečo sa zmenili zamatové noce na tmavé , ako noc!!!


Nebuť smutná , kvietok zafírový,
lebo znovu smútok navodíš si nový.
To život, sakra, taký je on blbec zakerný,
protivný , vskutku omamný, a nešťastný je.

Ja snažím sa nerobiť ti vrásky,
dištancujem sa ako ničiteľ tvojej lásky.
Ver ty len, ako v Boha veríš, nechcem
ubližiť, tebe, svetu, rodine - ja to viem ,
že to veľmi bolí!!!

Dlhé , škaredé, smutné a bláznivé noci ,
snaž sa ich naplniť za božej pomoci.
Ja budem prosíť, modliť sa k samému,
aby radšej mňa, ním skúšaného povolal ma k nebu.

Tam starosti, pokušenia, zloby sú neznáme,
lebo Pán prítomný je pri dušiach odddane.
Tam sme si všetci aj zlobné duše úbohosti,
čakatelia súdnosti, za hriechy svoje ,našej mladosti.

Ty ranené srnča sťaby, nechané napospas svetu,
ja budem chrániť ťa , veselosti, radosti, posielať aj bez netu.
Viem, ranené zvieratko bez cudzej pomoci,
svorka si ho najde, zniči ho z ľudskej nedokonalosti!!!

Nedaj sa ty duša, zviesť z cesty márnivej,
on bude pokúšať teba , mňa, ich, do temnôt zloby vábivej.
Odpusť mu človeku, nekonal to v zlosti,
to rozum ozval sa , v čase smútku a rozhodnosti.

Prečo je tento svet toľko raz skúšaný?
lebo my, hriechmi sme mu do rúk jeho daní!
Možnosť hriechu zbaviť sa, nám dáva v budúcnosti,
polepšiť, očistiť sa časom pôstu, odriekania a modlitebnosti!!!

Čas, lekár to bez bázne liečiť bude ma zo žiarlivosti,
vie on isto očistiť telo aj dušu do samej spokojnosti.
Vďaka ti Všemohúci otče, že som dostal silu,
urobiť čiaru lásky pre holubičku, ale nehnevlivú.


Pre ranené hulubča z lásky , priateľ !!!
Dátum vloženia 21. 2. 2008 09:50
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1654
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. ludiana

    Krásne, nádherné, to je tvoja prvá báseň? ale skveláááá. Dávam 1, a dala by som ich aj veľa, ale neide to.

    21. 2. 2008 09:53
  2. ludiana

    Krásne sú, nádherné tieto slová tvoje,
    len neviem, či oni potešia srdce moje.
    To život, áno on, taký je odporný,
    on ničí a marí nám vysnívané plány.

    Niesi ty ničiteľ, nerobíš vrásky,
    možno ty jediný si hoden lásky.
    Alebo som aj ja? Možno sme dvaja.
    Tá naša minulosť nás navždy spája.

    To nejde zabudnúť, veď to sa nedá,
    no na svete je ešte aj horšia bieda.
    Musíme pochopiť všetko, aj básne,
    lebo na svete musí byť naďalej krásne.

    Pravdu máš, naozaj, hriechu sa vzdáme,
    lebo snáď rozumu trošičku máme.
    Pán prítomný je aj tu, nie len tam,
    kam v myšlienkach sa často utiekam.

    Nezídem, som silná, nedám sa zviesť z cesty,
    nebudem páchať už viac toľké neresti.
    Aspoň sa snažím a dokázať to chcem,
    aj keď ťa naďalej, stále milujem.

    Srnča, či holúbok, či kvet zafírový,
    chceme my naozaj začať život nový?
    Ja nechcem, aj to viem, ale budem musieť,
    aby sme v nebi raz mohli sa vidieť.

    Hmm....., tak toľko.

    22. 2. 2008 22:38