Basnicky.sk

večer ležím v posteli
a píšem básničky.
Básničky či prózu
asi mám v hlave múzu.
Múza ku mne prišla sama.
Vôbec som ju nevolala.
Je to taká pani múza,
má dlhý plášť a nechýba jej ani blúza.
Zahalí ťa do plášťa
a už píšeš,
si chránený aj od dažďa.
Donúti ťa napísať
čo ťa trápi, baví, unáša a pokúša.
Núti ťa písať všetko
a zrazu zistíš, že si ako večerníček dedko.
Sťahuješ si slová z mysle
tie slová niesú kyslé.
Sú to veci tvojho srdca
a nie myšlienky od mudrca.
Keď už nemá ti čo dať,
odlož pero a choď spať.
Keď zas zajtra ľahneš si
zober pero a čakaj si.
Možno príde možno nie
možno tu aj zostane.
Nebude to také ľahké,
musíš ju však presvedčiť,
že si skoro ako Rázus
prinajmenšom prozaik.