Basnicky.sk

Poznal som dieťa, hravé a stále veselé,
čo na všetkom videlo len smiech,
aj na tom keď niekto spadol z postele,
také už nepoznám, už ho niet.

To dieťa trošku povyrástlo,
je z neho človek dospelý,
a v mojom vnútri teraz plače,
jeden malý chlapec nesmelý.

On bojí sa...
Bojí sa, že všetko pokazí,
on niekoho veľmi ľúbi,
a myslí si že nad tým zvíťazí.

On snaží sa vždy zakryť smútok,
keď vidí ťa u iného v náručí.

Navonok sa smeje a tvári, že to s kým si nie je vôbec podstatné,
ale vnútri každú chvíľu čaká, že mu srdce roztrhne.

Tak odíde...
Ty prídeš za ním a opýtaš sa: "Čo je ti?"
on povie: "Nič." a že je to pravda ti aj sľúbi,
a vlastne ani tak moc neklame,
nie je mu nič, on ťa len nekonečne ľúbi.

No nepovie ti ani slovko,
asi prvýkrát nemyslí len na seba,
on chce vidieť, že si šťastný,
tvoj krásny úsmev na perách.

Niekto ho zmenil, neviem, niekto neznámy
a kto to naozaj je, to vieme iba my.
On snaží sa ťa prestať ľúbiť,
ten malý chlapec
a tajne sníva že niekde vnútri,
ty ho snáď aspoň trošku chápeš.

Pred tebou jeho priority: bohatstvo, autá, frajer múdry,
ale len ten malý chlapec cíti, ako naozaj je to vnútri.
On nechce prachy, luxus, šperky,
aj keď uveriť sa tomu nedá,
za všetky tieto veci,
by hneď vymenil TEBA.

Ale psst, aby to nikto nepočul,
aby si neskazil ten svoj trápny imidž,
a aj tak keď nebude mať TEBA,
bude mu celý život nanič.

Toto bol príbeh vymyslený,
čo písal jeden chalan drzý,
len záhadou je, že keď sa naňho pozrieš,
uvidíš miesto smiechu, SLZY.