Basnicky.sk

sprevádzaný večernými tónmi hlasného ticha chromého vetra
v láske s Tebou čierneho petra som vytiahol
a smútkom nad stratou spečatil jeden,
nie až tak doležitý sen, ktorým bolo stráviť len stráviť o niekoľko viac dlhých chvíľ s Tebou...

v svetle tieňa znie veľa odpovedí, ale nikto ich nepočuje,
lebo ešte nepadli otázky a ani nepadnú.
to podnecuje moje zliepajúce sa slzy nad Tvojou stratou,
akoby to bolo Tvojou pomstou a odplatou za všetko zlé,
čo som Ti kedy spravil a povedal... odpusť mi prosím.

mrzák vietor mi možno dovolí sa raz z Teba nadýchnuť,
a tá nádej, že sa to stane, navždy trvá;
keď mi priveje na inej strane mojej cesty životom
možno neúplný oblak, ale s Tvojím popolom,
ktorý vdýchnem a pochovám (ťa) v svojich pľúcach navždy.

ja som len chcel láska, nech ma ľúbiš,
ale tma sa mi za chrbtom vysmieva nad naivitou dieťaťa vo mne,
ktoré teraz svoje city vylieva nad Tvojim hrobom,
nastávajúcim domom Tvojho spopolneného tela,
čo naposledy na tvár pobozkám, ale teplé ostane jedine v
spomienke rozpolteného mňa, ktorý som umrel dávno pred Tebou
a bez Teba mŕtvy a opustený túžobne čakal...

M. Š.