Mušle v tichu rozrávajú svoj príbeh
každá z nich je iná
inak farebne zladená
obrúsilo ich more
kým ich opäť vyhodilo na breh
čakali kým niekto nájde
zoberie do dlaní
a bude chieť ako ich vnútro nádrherne šumí
jemne do výslovím krehké želania
a kto možno raz sa mi splnia
počkám
veď už slnko zapadá
pláž je teraz taká iná
pokojná
slnko sa pomaly
ale isto
ukrylo do mora
prechadzám sa po plaži
bosími nohami
dotykam sa piesku
v duši mám jedinú otázku
kde chodí slnko spávať
ked na noc všetko k spánku ukladá
prečo som ostala sama
prečo odpoveď stále hľadám
prečo mi nikto neodpovedá
prečo sa môj anjel nesmie vátiť ku mne na zem
prečo sú veci lásky také zložité
moje srdce ostalo kamenné
a tak sa znova pýtam
no znova nič
nikto mi neodpovedá
možno moja láska ostala niekde v prachu zabudnutá
kde je to tiché plaché dievča , ktoré milovalo napno
vededno prečo
stratilo sa
zmizlo s tvojou láskou .
Dátum vloženia 3. 8. 2005 22:02janka
Normálne dievča (1)
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1849
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti