anjeli mavaju kridlami,
jejich perute viri prach,
to, ze tie kridla maju polamane
u lidi vzbuzuje strach
v ociach uz len zufalstvo,
vsichni jsou odvraceni od vire,
v jazvach tvare nesu posolstvo,
andilek se mneni na zvire
zviera, co zabije hoc i vlastnu matku,
zuzivy, hladovy to pes,
prenika cez ochrannu latku,
krvavy zuby nesou des
ked havko sladko spinka s nimi,
s tyma, co jse jeste nemneni,
z besnej huby vypustene sliny
cekaji na znamneni
on za to predsa nemoze,
ze vyziva se v lidskem mase,
clovek sam seba ztahuje z koze,
smrad roztouseny po lese
roztrusene kusy hnijuceho masa,umieraju nase svety,
to lide, my jsme si to zaslouzili,
kedy nad ludskou hlupostou vyrasia kvety,
aby nepodstatni veci skryli??
Dátum vloženia 16. 2. 2008 20:08freya
SVK & CZ : Ako my
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1716
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti