Basnicky.sk

Až keď človek stratí,
Zistí čo je cennosť,
Ja už teraz viem,
Ako chutí večnosť!

Čln lásky sa rozbil na mori,
A z trosiek sa čln už stvoriť nedá,
Pokúšam sa zabudnúť,
Ale na teba sa zabudnúť nedá.

Dvíham k hviezdam tvár,
Stojím v slaných slzách dažďa,
V hlave mám úplné prázdno,
Len spomienky mi myseľ dráždia.

Kým si tu bol ešte pre mňa,
Pozrela som hore a vedela ,že ťa tam mám,
Videla som stále miesto ,každú noc tajne
Nna lune symfóniu lásky hrám.

Stále ťa márne hľadám,
Teba už nikde niet,
Zobral mi ťa Veľký voz,
Zvädol pre mňa každý kvet.

Čím je väčšia tma,
Tým viac ako svetlo svietiš,
Každú noc neprestajne sledujem,
Ako bezo mňa nebom letíš.

Cítim , že sa bojím,
Zlákalo ma bludisko ciest,
Hovoríš mi : Neboj!
Bezo mňa máš ešte milióny blízkych hviezd.

Steny sú bledšie ako boli,
Mám ďalší dôvod mlčať,
V mojich očiach horel oheň,
Teraz už prestáva blčať.

Hľadám vhodné miesto na úkryt,
Kde moje okno bude pre teba zavreté,
Nastavil si môjmu srdcu pascu
A teraz je v nej zavreté.

Ty a ja už viac nie sme my,
Tak hľadám cestu bez teba,
Ktorá niekam vedie,
Možno sú ňou schody do neba.

Ty si ma vždy moju chôdzu strážil,
No teraz robím nebezpečné kroky,
Ktoré nikto nestráži,
Budú to bez teba tie po ďalšie roky.

Už nikdy! - No aj nikdy je sľub,
Na ktorý sa oplatí čakať,
Rozum to chápe,
Ale srdce neprestáva plakať.

Snažím sa znova spomenúť
Na pocit toho objatia,
Ten je stále čerstvý,
Neviem ujsť zo svojho zajatia.

Už aj tiene sa mi stratili,
Duše sa zo záhrobia vrátili,
Ticho z mojich očí kričí,
Dôsledok môj svet ničí.

Slová mi už nevravia nič,
Oheň ma už nepáli,
To čo bolo také blízke,
Tak rýchlo sa predsa vzdiali.

Na tvári nosím kríž,
Vôkol mňa sú šedé mraky,
Do duše mi padá čierna tma,
Na stenách vidím tmavé fľaky.

Spomeň si ,ako si ma objal,
Vždy ,keď bola zima a tma,
Dnes je to niečo úplne iné,
Skončilo to pádom do prázdna.

Moje ústa zostali nemé,
V čiernej diere všetko stíchlo,
Spomienka mi povie ,čo už dávno viem:
Vzďaľuješ sa mi tak rýchlo!

Sypeš mi soľ do rany,
Nie sme už ani len ja a ty,
V tom úplnom chladnom bezvetrí
Dostávam z lásky závraty.

Mýlim sa v tej chvíli,
Keď rozumieť ti skúšam,
Lebo moje a tvoje srdce
Už osobitne búšia.

Nepokúšam sa o návrat,
Pretože niet viac kam,
Stratila som ťa navždy,
I keď dúfala som ,že aspoň v hviezde ťa mám.

Ak chceš zabudnúť,
Tak zabudni,
Ja viac nebudem spomínať,
V tvojom svete bezo mňa navždy pobudni.

Pre mňa si touto básňou umrel,
Naposledy mám mokro v očiach,
Kvôli tebe život viac nebude tiecť v slzách,
Tvoje ruky naposledy môj osud točia.

Život má ísť ďalej,
Nesmiem zaspať teraz dolu,
Posledné ZBOHOM,
Nechám ťa odísť do tvojho hrobu!


Táto báseň je zo ♥ a je venovaná osobe ,ktorú som ľúbila,ktorá ma sklamala,ktorú som sklamala ja ,a osobe ,ktorá na mňa zabudla.PAŤKO...raz si znova spomenieš na to,aké to bolo predtým,možno to budeš chcieť vrátiť,ale bude neskoro.Táto veta je posledná,ktorú ti venujem,a len my dvaja vieme z akého dôvodu:

TY A JA UŽ VIAC NEEXISTUJE!!! :´(