Basnicky.sk

Prisnilo sa mi o zvláštnom chlapcovi,o tebe
o romantických chvíľach,o nehe.

Vstala som s úsmevom do sychravého rána,
otvorila dvadsiatu tretiu stranu snára.

Čierne na bielom stálo tam,
pokiaľ si dobre pamätám,
,,Ste si súdení,
a osud to nezmení.´´

No len či tomu veriť mám,
keď toho chlapca nepoznám.

Existuje niekde? Čaká len na mňa?
Ak sa raz stretneme,bude to zázrak.

Plynuli dni,plynuli roky.
Išla som životom,míľovými krokmi.

V kútiku duše,som stále dúfala,
že ho raz uvidím,bola som trúfalá.

V utorok podvečer kráčam si mestom
Niekto ma pozdraví,letmým gestom.

Bol to on,chlapec z môjho sna
Postavil ma na nohy z úplného dna.

Podišiel ku mne,objal ma pevne.
Nosil mi kvety,správal sa verne.

Každú voľnú chvíľku trávili sme spolu,
všade sme chodievali,hore-dolu.

Náhle tvoje city ku mne chladli,
a kopy starostí na nos ti sadli.

Schytil si ma za ruku,a drsne si ma viedol,
akoby si všetku múdrosť sveta práve zjedol.

Prestal si s nežnými dotykmi,
bol si pánom medzi kritikmi.

Už to nie je to,čo bývalo.
Nebol si tým,o kom sa mi snívalo.

Hľadel si mi zrazu kruto do očí,
ja mala som pocit,že lačný pes z nich vyskočí.

Nič nebolo rovnaké,ako predtým.
Bol si ako zviera,vypustené z klietky.

Z tvojich očí srší iba zlosť.
Hrdo zakričím:,,Tak už dosť!´´

...

Rozplynuli sa moje sny,aj chlapec z nich.
No zažila som krásne chvíle,niektoré mi vzali dych.

A neľutujem ich...