Basnicky.sk

Sama a opustená v daždi ostala,
keď svoje srdce na dlani chalanovi podala.
Sama uzavretá v samote,
čaká kedy sa čas rozplynie...
Nezostáva jej nádej ani viera,
samotou jej srdce zviera...
V láske sa opäť sklamala,
v sebe chybu hľadala...
Jej myšlienky smerovali k otázke,
či je jej telo dosť krásne...
Odpoveď však prišla kladná,
no na život si aj tak siahla...
Kvôli nemu vzdala sa,
jej duša do neba schovala sa...
Ľutuje ten čin a chce sa vrátiť,
nemôže však osud zvrátiť...
V nebi oporu hľadala,
anjelovi krídlo zobrala...
Myslela na to, že ju nikto nemá rád,
anjel jej prišiel ranu pofúkať...
Zrazu sa zjavil úsmev na jej tvári,
s anjelom ľahli si do trávi...
Ožiarila nebo láskou,
a odišla s otázkou...
Kde je anjel, ktorý pred chvíľkou vedľa nej bol,
a opäť jej srdce ukradol...
Zavrela oči a smútila,
no zrazu sa anjelova tvár zjavila...
Priniesol jej čo najmenej čakala,
ruža v jej srdci navždy ostala...
Konečne si našla lásku,
ktorá neuverí žiadnemu klamstvu...
Veď tam sa iba pravda vraví,
tam neexzistujú klamári...
koniec básne o smútku,
nech na svete nie je už viac zármutku...
keby opätovaná bola vždy láska,
nikoho by nezdobila na tvári vráska....