Basnicky.sk

Po líci nám slza steká,
slabé odpusť tíško vzlyká.
Láska chcela vletieť k nám,
no vrazila do hnevu brán.

Znovu, už po toľkýkrát,
nenašli sme kľúč bez rán.
Tak sa ďalšia bolesť hojí
a láska sa nás zas viac bojí.

Zlomila si na nás krídla...
Horkosť pijeme až do dna.
Nachádzame cestu k sebe,
až keď inú nájsť nevieme.

Tak odpusť mi tie moje chyby,
čo zanechali v nás trhliny.
Odstráňme tie hradby v nás,
nech zas môže láska rásť.