Basnicky.sk

Bola neskorá jar, takmer leto,
keď stretol si ma pod figovníkom.

Povedal si: „Poď za mnou
a nebudeš viac blúdiť tmou.

Zanechaj to, čo máš
a stonásobne viac získaš.“

Ja som vtedy závahal
a ostal sedieť ďalej sám.

Tak plynuli dni i roky
ako rieky dravej toky.

Tak zveľadil som, čo som mal
a mnoho ľudí postretal.

No stále spomínam na onú jar,
keď ponúkal si mi svoj dar.

Kvitli vtedy mandľovníky
a teplom horeli priam kríky.

No ja nenašiel som odvahu
preraziť tým Svetlom tmu.

Tak len smutne spomínam
na onú neskorú jar...