Basnicky.sk

I.
Denno denne, každým okamihom,
som v stálej prítomnosti s vrahom.
Ten vrah,
prekračuje somnou každých dverí prah.
Spoločne sme vždy do všetkého vleteli...
On spáva v mojej posteli,
je moje jedlo,
používa moje mydlo,
fajčí moje cigarety.
Je somnou keď som v škole, doma, vonku či u tety.
Už mnohokrát ma posielal.....
....posielal na druhý svet.
Sladkými rečami mi hlavu zmotával:
- Poď, ideme na malý výlet.
Na krásne miesto, všade samý kvet,
žiadne problémy a žiadni odporní ľudia.-
- Nie! Ja s tebou nejdem tam...... niekam.
Aj keď teraz každým mojím krokom,
nesmerujem nikam,
bol by som ešte vačší slaboch ako som,
keby to spravím.
Vážne ti vravím,
to si vyhoď z hlavy,
Ešte mám predsa trochu svoj rozum zdravý!-

II.

Môj vrah...
Môj pokušiteľ.
Sedemnásť ročný ničiteľ.
Niekedy mám z neho až strach.
Musím ho často držať na uzde,
čo sa mi nedarí hlavne pri dojazde.
Keď som úplne bezmocný,
keď ma prepadá úzkosť,
keď som už dopadol (alebo stále padám?) na samé dno
a rozlámala sa mi každá jedna kosť...
Vtedy cítim to ohromné, všadeprítomné prázdno.
A ďalej sa vnáram do tej hlbokej
prehlbokej prázdnoty.
- NIE! To prázdno, tú dieru v mojej duši, nevyplníš ty!-
Kričím tomu, čo ma pomaly, iste a postupne vraždí,
v teple, v tieni, na slnku či v daždi.

III.

Už prichádzam ku koncu.
Spomínam si na ten okamih, spred niekoľkých mesiacov,
keď som kráčal neskorou,
tmavou, chladnou, nocou.
Vtedy som dospel k záveru toho obojstranného,
ale pre mňa trpkého a bolestného
poznania,
že mojím vrahom som vlastne
JA!

[2005]