Basnicky.sk

Veril si,že svoju nudu zaženieš,
ked na motorke sa prevezieš.
Veril si,že sa ti na nej nič nestane,
Veril si,že na zem nikdy nespadne.

Tvoje prebdene noci na nej nepočítam davno,
ani tvoje neskore prichody rano.

Vždy ked chcel si na niečo zabudnuť,
tvojím vychodiskom bolo na motorku si nasadnuť.
Odviesť sa daleko za mesto,na len tebou poznane miesto.

Tvoji priatelia ktorý ťa radi mali,
ti všetko povedali.
Povedali ti o tvojej zavislosti k adrenalinu,
a to spustilo v tvojej hlave lavinu...

Povedal si,že všetko zvladneš,že všetko dokážeš,
že dokonca aj osud premôžeš.

Na začiatku si neprekonal strach,
no aj tak si sedel na stroji menom "VRACH"!!!

V ten deň osudovy,ked počasie nebolo vhodne na vozenie,
ti si chcel ukazať všetkym svoje umenie.
Nasadol si aj ked všetci ti vraveli NIE,
no ty si stale tvrdil,že je to tvoje poslanie...

Prečo naposledy si sa iba pozrel?
Prečo si vlastne oproti osudu išiel?
Prečo nezostal si pri nas živí?
Hadam sme k tebe neboli milí?

Nemusel si nasadnuť a opustiť všetko krasne,
ved som ti ani nestihla povedať,že ta milujem strašne,
Na motorke zabil si sa tak strašne sam,
čo zostalo na pamiatku nam?

TAKMER NIČ....
Prečo nič?

Lebo nikdy nemal si čas na nas,
ja už si ani nespominam ako znel tvoj hlas.
Nespomínam si kedy si s nami niečo oslavil,
nespomínam si kedy si ma z lasky pohladil...

Teraz ked si už preč sa nič nezmeni na tom čo bolo,
nikdy sa nedozviem,ako to v tvojom srdci vyzeralo.
Teraz,ty si preč a motorka tu je stale pri nas,
no tebe môžeme nosiť len kvetiny do váz.

Nikto sa na ňu nemôže ani len pozrieť,
nemusel si na motorke svoje oči zavrieť!!!!!!