Basnicky.sk

Bol upršaný novembrový deň. Cassandra bezhlavo kráčala, slzy sa jej zlievali so studeným dažďom a spod premočenej kapucne vychádzali tiché vzlyky. Uvedomila si, že prišla o všetko. Stratila svoju dušu. Jediný človek, ktorý ju držal pri živote bol nenávratne preč...Bol to jediný priateľ, pre ktorého sa vôbec oplatilo byť na tomto nespravodlivom svete. A teraz-keď už bol mŕtvy nevidela vôbec nič, pre čo zostať. Rozhodla sa. Smrť bude určite lepším riešením. Pomaly vykročila za svojim cieľom. Koľajnice sa ešte leskli od vychádzajúceho slnka, ktoré sa vôbec nezžívalo s jej náladou a pôsobilo na ňu ešte viac depresívne. Zem bola studená a vlhká, ale to jej bolo jedno-chystá sa predsa umrieť a na ničom inom nezáleží. Ľahla si a čakala na príchod najbližšieho vlaku.Nevedela,ako dlho tam ležala, ale pripadalo jej to ako celé hodiny nespočetného utrpenia. Bolo to tu. Vlak sa približoval, koľajnice hrkotali a Cassandra si len priala, nech už je po tom. Vlak bol už celkom blízko. Na strane koľajníc sa zrazu vynorila nejaká postava. Bol to muž. Všetko sa odohralo v pár sekundách. Rozbehol sa, chytil ju za plecia a len ochlp ju stihol odtiahnuť do bezpečia.
,,Prečo si to urobil?!",vrieskala Casey celá bez seba, ,,prečo si ma nenechal umrieť?Veď už nemám prečo žiť!" Slzy sa jej liali z očí a v hrdle ju neskutočne škriabalo, aj keď to veľmi nevnímala.
,,Nemohol som ťa nechať umrieť.Vždy máš prečo žiť!", vychŕlil zo seba a sám bol ešte v šoku z nedávnej udalosti.Pohľad mal neprítomný, hlas a ruky sa mu triasli ale rozprával až neprirodzene pokojne na takúto situáciu.
,,Ja už nie!",plakala Casey, ,,prišla som o všetko!Teraz už naozaj nemám prečo ostať na tomto svete.Chcem zomrieť!"
,,Neviem síce,čo sa stalo, no určite sa to dá riešiť inak ako takto.",pokúšal sa zaradiť naspäť do reálneho sveta a rozmýšľať racionálne.
,,Nedá!Naozaj nie!",klesla Casey na kolená a ďalej beznádejne plakala.
Plakala dlho, a ON ju len so zármutkom sledoval. Keď sa Casey konečne snažila postaviť na nohy, hlava sa jej náhle zatočila a uvidela len tmu.
Keď otvorila oči, hlava ju príšerne bolela, oči mala opuchnuté a nevedela, kde sa nachádza. Matne videla, ako sa k nej približuje neznáma osoba. Keď bol bližšie, rozpoznala črty jeho tváre, no mozog jej nedovolil sa rozpamätať. V ruke niesom červenú šálku a na perách príjemný úsmev.
,,Vypi to, urobí ti to dobre", povedal pokojným hlasom a usmial sa.
Casey si pomaly odchlipla, ale jej žalúdok odmietal spolupracovať a tak sa rozhodla, že si to necha na neskôr.
,,Kto si?", spomenula si zrazu Casey a zistila, že ho vlastne vôbec nepozná.
,,Volám sa Dan.Si tu kvôli tej nedávnej udalosti..."
,,Nemusíš mi to pripomínať",skočila mu Casey do reči a zamračila sa.
,,Prepáč",zosmutnel Dan a zahľadel sa na dlážku.
,,Nevadí.Aj tak to nezmení to, čo sa stalo."
Cassandra potiahla paplónom, ale hneď nato si uvedomila, že je vlastne úplne nahá.
,,Čo to...?!?"
,,Vysvetlím ti to!"
,,Nemusíš!Presne viem, o čo ti ide!"
,,Rozmýšľaj!Ktovie ako dlho si ležala v tom vlhku. Šaty si mala úplne premočené.Sú v práčovni. Zatiaľ si obleč toto.", podal Casey čierne pánske tepláky a biele tričko, ,,ja zatiaľ skočím pre niečo pod zub."
Zobral si kľúče,obliekol kabát a zatvoril dvere. Casey vyskočila z postele no zachytila kľučku práve pri otočení kľúčika.
,,Došľaka!",zanadávala si Casey, no domyslela si, že nemá zmysel vzdorovať a tak sa začala obliekať a obzerala si byt.
Bol síce malý, no veľmi útulný. Akurát si prezerala kuchynský riad, keď sa dvere znova otvorili.Stál v nich Dan s dvoma veľkými nákupnými taškami.
,,Čo s tým mieniš robiť? Zdalo sa mi,že žiješ sám..."
,,To áno",usmial sa Dan a uložil tašky na pult, ,,doteraz som žil sám..."
,,Ako to myslíš?", zamračila sa podozrievavo Casey.
,,Naozaj si myslíš, že ťa teraz nechám odísť?"
,,Nemôžeš ma tu držať!"
,,To nebude potrebné",zasmial sa Dan a vykladal nákup.
,,Nerozumiem..."
,,Zvyšok oblečenia máš pred vchodovými dverami."
,,Čože?!?"
,,Choď sa pozrieť a uvidíš..."
Casey vyšla pred dvere, a tam zbadala kôpku svojich vecí naukladaných v jednotlivých taškách.
,,Čo to má znamenať?",rozkričala sa Casey a stratila sebakontrolu.
,,Keď som ti šiel dať prať kabát, našiel som v ňom kľúče aj občiansky preukaz...myslel som si, že nejaké veci sa ti zídu."
,,Si na omyle.Rovno mi ich môžeš odnieť späť!Chcem ísť domov!",jačala Casey.
,,Si tak rozkošná, keď sa hneváš",provokoval ďalej Dan, ,,ešte stále to nechápeš? My dvaja patríme k sebe. Casey",povedal, a chytil ju za ruky, ,,vedel som to hneď v tom okamihu, keď som ťa videl ležať na tých koľajniciach. Takú bezbrannú a zraniteľnú..."
,,Čo je to za čudná hra?Kde je skrytá kamera?"
,,Ach Casey...",chytil ju teraz Dan za rameno a ona sa celá rozochvela od zúrivosti.
,,Nenávidím ťa!",povedala Casey s plameňmi v očiach a bola sama sebou prekvapená.
Casey začala rozmýšľať.Pár minút len tak sedela, no potom sa okamžite zodvihla s úmyslom utiecť. Vykročila. Približne v polovici cesty sa však musela zastaviť, pretože jej prišlo znova veľmi zle. Oči sa jej prevrátili dozadu a spadla Danovi priamo do náručia. On ju odniesol do postele, pozakrýval a nechal, nech si oddýchne.
Keď Casey ráno otvorila oči, pocítila pri sebe teplo.Otočila sa, pri nej ležal Dan a pokojne spal. Okamžite vyskočila a utiekla do kúpeľne.Skontrolovala svoje veci. Všetky boli pekne pobalené, kľúče od bytu vo vrecku, no aj tak ju tam čosi držalo. Ale veď tu predsa nemôže ostať. Pozbierala sa a vykročila. Dan sa prebudil a niečo sa mu nepozdávalo. Vybehol zo spálne.
,,Casey!",zvolal na ňu.
Casey sa zľakla, no zbierala v sebe všetku odvahu a rozutekala sa.
,,Kam to bežíš?"
,,Idem domov. A nesnaž sa ma zastaviť!"
,,Nemusím.Veď ty sa vrátiš.."
,,Čo to zase...!",zavrčala Casey, ale rozhodla sa, že vetu radšej nedokončí. Prudko a sebavedome sa otočila na opätku a odišla.
Dan stál ešte chvíľu vo dverách a rozmýšľal, no potom ich zatvoril a opäť sa vrátil k bežnému životu.
Casey sa mozog zastavil a vôbec nechápala, čo sa s ňou deje.Hneď po príchode domov si sadla, a strašne sa rozplakala. Hoci dlhé týždne bežali, Casey sa stále nevedela vrátiť o udalosť späť a žiť ako predtým. Stále myslela na Dana, zrazu začala rozmýšľať nad láskou. Je načase začať odznova. Čo jej v tom vlastne bráni? Dan je slobodný, zabezpečený,ľúbi ho...
Nečakane sa strhla. Na čo ešte čaká? Čo môže stratiť?
Okamžite sa pozbierala a vykročila. Celú cestu behala, no pred Danovými dverami sa zastavila aby zozbierala odvahu.
Zaklopala a čakala.
Čakala snáď celú večnosť, no nikto neotváral.
,,Kto je to?", ozval sa známy mužský hlas.
,,Dan, to som ja Casey", povedala placho a sklopila oči.
Zostalo ticho. Casey začali po tvári padať slzy, otočila sa a začala kráčať preč.
,,Vedel som, že sa vrátiš",počula za sebou a musela sa usmiať.
Casey sa otočila a pozrela mu do tváre.Dan jej jemne rukou utrel slzy, usmial sa a objal ju okolo pása. Potom nasledoval bozk. Dlhý,jemný.Celý svet sa Casey zatočil, no cítila sa ako v siedmom nebi. Vznášala sa v oblakoch a bola neuveriteľme šťastná.
,,Nečakala som, že to takto skončí...",povedala.
,,Skončí? Veď všetko sa práve začína..."dodal Dan a znova ju pobozkal...
THE END!