Basnicky.sk

Odvlečená,
dovlečená,
do cudzej podstaty,
pretože tá cudzia podstata si ty.

Iba pre teba sedím,
ale teba nevidím.
Znova a znova sedím naivne,
a vidím že ty iba hľadíš kamenne.

Vôbec nechápeš ženský zákon,
vraviac že na teba počkám.
Je to iba zbytočný náhon,
ale raz sa ťa dočkám !

A tak tu sedím,
a znova ťa nevidím.
Zapíšem túto noc, ako každú inú,
a cítim voči sebe vinu.

Počítam noci,
hoci,
rátam a dnes prešla,
tisíc a jedna noc a potom som už nešla.

A keď som sa rozhodla na ďalšiu,
na druhú,
ty zrazu prídeš ale nečakáš na mňa,
čakáš na ďalšiu.

Na inú a rozjasní sa mi tvár,
na tisíc a druhú noc necítim svár.
Ba, na inú myslí,
slzy do tváre sa mi tisly.

Prečo som naivne verila,
že prídeš,
a na bozky tvoje som sa tešila.
Ale ti neprídeš.

A o deň, ma čakáš,
ale ja ti neverím,
a tam ma nepočkáš,
už nie, už nenaletím.

No práve vtedy si odmyslím,
čo ma čakalo,
že to bol iba zákon schválnosti na to myslím.
Bolo to tam, tam to ostalo.

O sto rokov predtým sa cítim dnes,
novú šancu dostáva stres.
Prídeš a podídeš ku mne.
Môj sen opadne, už niesom na dne.