Basnicky.sk

Upozornenie: Vhodné len pre ženy alebo transvestitov! :D

S mojou mamou som mala fantastický vzťah. Je to neobyčajná žena, aj keď sme sa niekedy dosť poškriepili. Moja mama pracovala na úrade, preto nosila kostýmčeky, sukne, a samozrejme, vysoké topánky. Na konci mesiaca sme vždy išli spolu do mesta. Ona si tam kúpila nové topánky, vždy na čoraz vyššom opätku a mne kúpila pizzu, zatiaľ čo ona ďobkala šalát. Muži sa za ňou otáčali, a blahoželali jej, akého má krásneho syna. Ona si z toho nič nerobila, ale ja som z toho plakávala. Veď ja som tiež žena! Zatiaľ čo moje spolužiačky nosili veľké výstrihy, minisukne, pekné spodné prádlo, pekne sa malovali, ja som nosila športové tričká, kapsáče a športové podprsenky bez výstuže. Volali ma Andrej. Mama si z toho nič nerobila, ale neuvedomovala si, ako ja trpím. Niekedy som sa tajne doma namaľovala, obliekla do jej vecí a predstavovala si, aké to musí byť krásne chodiť takto po ulici...
Raz sme boli s mamou v meste, na našej tradičnej babskej jazde. Kúpila si nové topánky, veľmi pekné, ale taktiež veľmi drahé. Voľakedy mala pri nákupoch taký zvláštny výraz. Nikdy som nechápala prečo. Niekedy mi pripomínala šialenca. Taký...silený úsmev, ale pri tom bola celá v kŕči. Išli sme tak na autobusovú zástavku. Mama išla tak ako vždy, keď sme boli spolu. Pomaly. Strááášne pomaly. A celý čas pozerala na vzdialenú zástavku a na svoje nohy. Mali sme ešte desať minút, tak si mama sadla na lavičku. A stále sa tak divne usmievala. O chvíľu prišiel taký starý pán. Pani, taká päťdesiatnička vedľa mamy, sa začala nadávať mame. ,,No tak toto! Nevidíte, že je tu tento pán? Musíte tu sedieť?! Tak toto je drzosť!“ ,,On nenosí opätky!“ Moja mama si nadvihla nohavice a vyzula nové drahé topánky. Od chodiel až po začiatok lýtok bola celá krvavá. Nechápala som, ako sa to mohlo stať. K mojej mame podišla o trošku staršia pani, taká dáma a podala jej navlhčené obrúsky a dva leukoplasty. ,,Potrebujete to.“ Mame skĺzli oči na jej nohy. Mala tie isté topánky ako moja ona. Prišli sme domov a moja mama utekala do kúpeľne. Prišla som a podala jej ľad. Ale ten šok! Mama ešte v kábate, len s bosými nohami drhla topánky od krvi. Potom ich uložila do krabice, pozrela na nich takým výrazom: Bože, s vami si ešte užijem, ale ste aj tak nádherné! Až potom prišli na rad jej vlastné nohy.
S mamou sme boli asi dva týždne nato, keď nohy ešte nemala ani zďaleka zahojené, v knižnici. Keď sme sa vracali, zbadala vo výklade tie isté topánky, len v hnedej farbe za polovicu. Bez váhania vbehla do obchodu a bez skúšania si ich vzala. Vonku som sa jej opýtala, prečo to spravila. ,,Vieš,...“na chvíľu sa zamyslela a potom dopovedala ,,aj tak by som trpela, nech by som si kúpila aj iný model. Ale aspoň toto utrpenie bude len za polovicu!“
Dnes mám 25, nosím topy s velľkými výstrihmi, v nich pekné podprsenky, svoje nohy ukazujem v drahých pančuškách a krátkych sukniach. A v kabelke mám vždy leukoplasty a navlhčené utierky. Ale stojí to zato!