Basnicky.sk

Bielyk  Zobraziť/skryť lištu autora

Cigáň, hraj!!!


Zazvonil mi takto v onen piatok telefón. Na moje veľké príjemné prekvapenie sa ozval môj starý kamarát Jožo. Dlho sme sa nevideli a tak sme sa zhodli na tom, že bude najlepšie, ak si pôjdeme niekam posedieť a poradne pokecáme.

Vo vedľajšej dedine v ten večer hrala v krčme muzika. Šli sme teda ta. Posadili sme sa za stôl, čo bol k cigánskej kapele najbližšie. Jožo mal vo zvyku robiť hovadiny a tak tomu bolo aj tento večer. Zavolal čašníčku, tá hneď dobehla k nášmu stolu. Milá kočka, asi tak dvadsať. Čierne rovné vlasy mala v jednoduchom cope a krátka ofina jej lemovala obočie. Krásne velikánske ebenové oči podčiarkoval široký úsmev...
- Čo prinesiem..?
Jožo na ňu zazrel, akoby ju chcel zavraždiť a pomaly, rázne, tvrdým trnavským prízvukom povedal:
- Mne pivo, jemu kofolu... a hneď..!!!
Neprešla snáď ani minúta a pomedzi tancujúce páry ku nám kľučkovala s obrovskou táckou na ľavej ruke a s veľkou ťažkou tučnou peňaženkou v druhej...
Keby nemala uši, tak by sa asi usmievala dookola... Buxu položila na náš stôl a voľnou rukou pred nás položila nápoje.
Jožo chcel opäť zamachrovať, tak zaplatil tou najhodnotnejšou bankovkou, akú len NBS-ka bola schopná vytlačiť... Keďže sa v krčme platilo najviac tak stovkami, výdavok bol tomu adekvátny a Jožo dostal štyritisíc deväťsto päťdesiat korún v stovečkách...
Bol to pekný balík a mával ním chvíľu nad stolom tak, aby všetci, vrátane kapely, videli, koľko má u seba peňazí...
Potom ich konečne schoval a sadol si. Čašníčka Evka sa iba usmievala a s veľkou táckou odcupitala k baru.
Potom sme sa už bavili a bola sranda.
Po pol hodine sa Jožo postavil, pomalým ráznym krokom podišiel ku cigáňovi a celú peňaženku mu strčil do basy. Na kakaovo hnedej fúzatej hlave sa vytvoril štrbavý úsmev a Jožo si začal rozkazovať:
- A takúto mi hraj...!!! A teraz takúto...!!!

Bola to sranda, cigáň basu skoro prepílil slákom, ale nedal sa zahanbiť a zahral úplne všetko. Po hodine rozkazovania sa Jožo zodvihol a naliehavo mi vraví do ucha:
- Palo, dvíhaj sa, ideme...
Nechápavo som sa ho spýtal..:
- Ti šibe, veď tam máš peňaženku..!!!
Chytil ma za golier, pritiahol si ma k sebe a ešte dôraznejšie mi hovorí..:
- Keď ten k..ot zistí, že je prázdna, máme po p..i...!!!

Začal som sa na plné ústa rehotať, odložil som kofolu a ponáhľal som sa za Jožom naštartovať auto skôr, ako cigáň začne rátať večerný zárobok...
Dátum vloženia 6. 2. 2008 11:27
Básnička je vložená v kategórii Próza
Počet zobrazení básne 1806
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
Neboli pridané, žiadne komenátre