Basnicky.sk

Svet, si tak krutý a zároveň krásny.
Ružami posiaty a plameňmi spálený.
Svet, nepoznám iného miesta, kde je tak mnoho a zároveň málo nehy,
tak krásne anjelský no pekelným zlom väznený.

Pohŕdam tvojou zlobou a ničotou v zabudnutí,
tak veľa krásy a duší spriaznených už stiahol si na dno,
svojou krvavou rukou osudu, pachtivou po ničení a kradnutí.
Už veľa svetla slnku ukradla, nežiari viac na cestu zaľúbeným.

A pravda? Tá odveká, spravodlivá?..neľútostná
pravda o tom, že vyhnal si z ľudí lásku.
Zabil si v dušiach ten cit a v srdciach hnevom si zalial prázdne miesto.
Pravda tak pravdivá, temnou láskou do smrti zahľadená.

Pravda nesprávna sťa oheň páliš moje sny,
ideály a mosty, po ktorých kráčam cez priepaste zúfalstva
tam, kde už tvoje pazúry neničia už aj tak život biedny,
tam už viac niet pravdy, tam už viac niet klamstva.