Basnicky.sk

Je večer, ja zaspávam sám,
na štyri steny pozerám.
V očiach sa malá slza objaví
a čas sa na tú chvíľu zastaví.

V hlave sa víria myšlienky,
zostali už len spomienky,
spomienky na tie chvíle krásne,
keď písal som Ti svoje básne.

Spomienky na Tvoju krásnu tvár,
ja ďakoval som Bohu za ten dar.
Stále mám pred sebou Tvoje krásne oči
a hlava sa mi z nich stále viac točí.

Stále sa vraciam k tomu istému,
že srdce Tvoje patrí inému.
Už neverím slovám, čo si mi povedala,
neverím tomu, že si ma milovala.

Vzala´s mi srdce, vzala´s myšlienky,
no jedno Ti nedám, svoje spomienky.
Schovám ich hlboko vo svojej duši,
keď vidím Ťa s druhým, v hlave mi hučí.

A prešla doba, možno dlhá možno krátka,
Ty predomnou zavrela si všetky vrátka.
Ja zavrel som sa v sebe pred Tebou
a bojujem len sám zo sebou.

Stratil som lásku, ktorú som túžil mať,
stratil som Teba, chcel som Ťa milovať.
Stala sa vo mne strašná premena,
zostalo mi už len srdce z kameňa.