Basnicky.sk

Tam, kde nebies dotýkajú sa hviezdy,
tam, začínaju sa sny, tam rodia sa prýbehy.
Začaté z ničoho, ilúziami zmáhane,
tam, kde anjel s démonom bdie.

Hovoriac o živote bláznov a kráľov,
pýtajú sa života čo sa smie.
Čo na svete je tak cenné, tak krásne,
že netúžiš vlastniť viac.

Slzy na tvári pri tých slovách anjel mal,
démon mu ich z tváre utieral.
Pohľaď do mojich očí, povedz čo v nich vidíš,
povedz, veď iba tak majú slzy zmysel.

Kéď pozriem sa, vidím prázdno,
len prázdny čierny tieň, svetlo zhasnuté.
Pozri hlbšie do tých očí, čo vidíš v nich tam, kde smútok končí,
čo vidíš ak povedať to vieš len povedz, to smieš.

Videl som srdce zlomené, videl som slnko smútkom zahmleté,
videl som to, čo bojím sa povedať.
Démon v tú chvíľu pozrel na anjela,
na tváry mal slzy zo samotného pekla.

To čo videl si, dnes pocítil som aj ja,
bez lásky ani v zlom svete človek nežije.
To čo si videl, posledným dňom sa nazýva,
toho koho videl si dnes umiera.

Ako sa tak pýtali srdce moje dotlklo,
padol som mrtvy v tú chvíľu na zem.
Posledné slová doznievajú dnes znova, v nebi anjel, v pekle démon ich volá,
tu je ten čo koli láske umieral.

MB