Basnicky.sk

Vedel to už niekoľko dní.
Tušil to už niekoľko týždňov a bál sa toho už od ich prvého stretnutia.
Prečo? Lebo ju ľúbil.
Bolo ťažké žiť v strachu z toho, že ho raz možno zradí. Bolo neznesiteľné žiť v predtuche, že mu ju niekto zviedol.
Preto nemohol stráviť, že to niekto urobil.
Porichu otvoril dvere do svojej spálne, kde spala aj ona. V izbe bolo počuť iba ich dýchanie a kvapky klopkajúce na okno. A sem-tam hromy z utíchajúcej búrky. Odkaz nechal vedľa nej. Tam, kde väčšinou spával on, a v tichosti sa vytratil z domu.
Už nepršalo, len fúkal teplý vánok a obloha sa vyjasňovala. Stál uprostred a sledoval odraz hviezd na nedoziernej hladine rozprúdenej rieky. Chcel ísť ku nim. Mrzelo ho, že jeho milovaná manželka sa ráno nezobudí vedľa neho, ale vedľa milenca s dierou v čele. Ešte raz si spomenul na jej krásne oči...
...a od vtedy o ňom nik viac nepočul.

Autá na seba veselo vytrbovali, rieka potichu šumela a na jasnú oblohu sa štveralo slnko. Všednosť letného rána narušil iba jeden hrôzostrašný výkrik práve prebudeného muža...