Basnicky.sk

Do srdca ma bodá nôž,
nechce prestať krvácať,
teraz cíti, čo je lož,
pravdu klamstvom nahrádzať.
Kvapky sĺz vyšli si na prechádzku,
nemyslia na iné, len na lásku.
Lásku, ktorá už len z diaľky im máva,
odišla,
lebo oklamala.
Nárek však nepomáha, ako by mal,
necítiť z nej život, je v nej len žial.
Praje si objaviť aspoň nádej malú,
snáď, možno niekedy budú opäť spolu.
Pozná všetky je sny a priania,
neraz sa o nich zhovárali do svitania.
Dal by jej aj modré z neba,
nič si ale nevážila,
myslela, že jej to netreba.
Teraz vie, ako sa mýlila,
konečne zistila, ako ťa ranila.

Nik nás nedokáže raniť viac, ako človek, ktorého sme milovali,
ktorého sme za svoj život pokladali.
Teraz v srdciach obaja bolesť máme,
spomienkami na nás dvoch sa týrame.
Každý deň premýšľam, či občas na mňa pomyslíš,
či ma ešte niekedy z lásky jemne pohladíš.
Či budeš sa vedľa mňa prebúdzať,
či ti na niekom inom bude ešte viac záležať.

Viem, bol si so mnou šťastný,
tak veľmi si ma miloval.
čas s Tebou bol krásny,
ďakujem, že si mi srdce svoje daroval.
Avšak ja rozbila som ho na márne kúsky,
našu lásku zabila,
chcem vrátiť späť všetky hlúposti,
ktoré som spravila.

Zničila som lásku,ktorá ešte trvala,
v boji o úprimnosť na plnej čiare prehrala.
Zradila som niekoho,
kvôli komu sa žiť a bojovať oplatilo.

Nevážila som si, čo mám
teraz ťa už navždy strácam.