Stojím sama v prázdnej ulici,
Mlčanie kráča bielym snehom,
Sama, tak ako mne je to známe,
Sama si vravím: „ Láska, Je T´aime. “
Moja nádej opadá ako opadajú listy smutnej brezy
( kto povedal, že umiera posledná? )
Moja srdce prestáva trepotať tak,
ako trepocú krídlami letné motýle,
A moja myseľ topí sa vo vani trpkej slzy,
A vášeň, čo ešte stále prúdi mi v krvi
tak horúco, ako keď miluješ ma,
ako keď ráno rozleješ kakao po mojej blúzke,
vysychá.
Povedz mi, či žiadam tak veľa,
keď prosím o trochu nehy?
Povedz mi, či tvoja láska iba drieme
Alebo bola len preludom dievčatka v žene?
Mám plakať
Alebo napájať sa sama v hneve?
(trpkej túžbe nepoznanej nevinnosti)
Stojím si sama
v tieni spomienkovej ulice,
Trápi ma smäd,
Môj smäd cudný,
môj sen bludný ( ako všetky ostatné).
Brodím sa sama nevinným snehom,
Sama, len s mojou vierou,
Vierou pobehlice.
Dátum vloženia 25. 1. 2008 15:21adida
Len moj prelud
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 1370
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti