Basnicky.sk

Princezná, havrany čierne sa zlietli tu na okolo . Ja sa pýtam kto ich sem poslal – predtým to tak nebolo ? Ja som putami spútaný na skale vysokej - a tuším, že sa zrútim do priepasti hlbokej. Radšej by som svoj život utratil, než by som šťastie tvoje neprivrátil. Priateľstvo to puto ktoré nezhynie – mám pocit , že prestáva. Samotný som v cele - ten pocit vo mne sedáva. Diabol sa sem už hrnie a mňa do svojho plášťa zakrýva . Neskôr už ten besný pes čo peklo stráži na mňa zavíja. To psisko , ten zlosyn Teba duša moja zavetril. Ja spútaný na skale som bezmocný a túžim aby som ťa spasil . Ale už ťa má vrhá sa na Teba pohľadom krvavím. A urval Ti srdce spôsobom hltavým! To čo bolo to puto už nie je , -a preto aj moja duša od žiaľu zahynie. Hynie preto bo tie okovy a putá čo ju ťažia, nemá ich kto strhnúť keď tvoje údy nehybne ležia. Preto volím smrť svoju lebo nedokážem s tým žiť, preto sa vrhám do pekiel a na veky ma to bude súžiť. A dôvod prečo moje srdce nebije ? To preto , že radšej mi je milšie nech ma diabol zabije. Možno sa pýtaš prečo je to tak ? Preto že bez tvojho srdca nebudem viac voľný ako vták. A ten Lucifer z hlbín Zeme stáva .- šaty z tvojho tela strháva ! Nechce iba dušu , ale i telo tvoje . Nestačí mu jedno chce oboje. Ja sa už nemôžem dívať –a preto sa chcem zobudiť a viac túto moru už nechcem snívať. Z pekiel kričím na anjela urputne , nech zasiahne a diablovi jeho pazúry utne ! On to počul a letí Ti na pomoc jak hviezda jasná , ale on nevie koho spasiť má. Či mňa alebo Teba z pazúrov krvavých ? Ja vravím nech Teba berie preč na krídlach nebeských. To nevadí , že na veky ja v pekle ostanem . Hlavné je , že Ty si v neby a ja na to nezabudnem . Hoci sa nikdy už nezídeme , ja v pekle som Ty v neby – aj tak večným spánkom už spíme. Jediné hreje ma to v srdci , že si pri anjelovi mojom plnom nehy.