Basnicky.sk

Mal som nádhernú ružu,
ktorá milovala ranne pohladenie slnečným lúčom .
Milovala ho tak veľmi,
že vždy mu odhalila svoje purpurové lupene.
Rozvíjala sa do samej krásy,
ktorej nebolo nikde naokolo podobnej.

Zadíval som sa na tú ružu,
očarila ma svojou krásou.
Nemohol som od nej oči odtrhnúť.
Díval som sa na ňu stále
vo dne a či v noci,
za búrky a hurikánu
aj počas voňavého vánku.

Prišiel však deň,
keď som sa na ňu pozrel a ona už nebola.
Ostal som sám.
Srdce mi šlo puknúť od žiaľu.
Slza za slzou mi padala na zem.
Pozdvihol som oči k nebu,
prosil Boha aby mi ju vrátil.

Boh moju prosbu vyslyšal,
dostal som tú najkrajšiu ružu akú svet kedy videl.
Boh mi dal teba.

Nedovolím aby mi ťa zasa niekto zobral.
Budem si ťa strážiť,
veď si to najcennejšie čo mám.
Ak by som o teba prišiel,
Už by som neplakal,
ja by som zomrel.