Basnicky.sk

„Chyťte ho , ukradol mi peňaženku !" , skríkla žena .
Kým sa stihla spamätať bol dávno fuč. Malý chlapec ktorý tak obratne vybielil jej luxusnú kabelku. Akoby sa vyparil. Nikto nič nevidel .
René sa ukryl na toalete. Z vrecka vybral dámsku peňaženku .Oči mu žiarili. S úsmevom na tvári vyberal bankovky. Sto , dvesto , tisíc spolu to robilo dvetisíc osemsto korún. V bočnom priečinku na neho žmurkala bankomatová karta.
„Super!" , skríkol chlapec a strčil si kartu do vrecka.
„Ešte tak vedieť PIN kód ! " , pomyslel si.
Spláchol ostatné veci do záchodu a vybehol na ulicu.

Vonku bolo sychravé počasie .Bol práve apríl .Dážď pomaly utíchal .René preskakoval kaluže .Z deravých tenisiek na neho zívali mokré prsty.
„Konečne sa Vás zbavím !" , dupol nohou do zeme .Voda mu postriekala tvár.
„Do riti , dlho ma už nebudete srať!"
„Teraz si kúpim značkové botasky a vy zhnijete na smetisku !"
Na tvári sa mu zračil úsmev. Prestalo pršať. Prebehol ulicou popri kostole .Na chvíľu zastal , sledoval okoloidúcich. Hlavou mu prebehol nápad.
„Čo ak...?" , nestihol dokončiť myšlienku.
Ktosi ho mocne chytil za rameno. Bol to on Baltazár. Muž ktorého sa všetci báli. Oblečený v dlhom, čiernom kabáte . Pod nim mal starý, vyťahaný sveter a na nohách vyšuchané džínsy .Tvár mal celú zarastenú ,akoby sa roky neholil .Z úst mu pretŕčala stará fajka. Dal si dlhého šluka , tvár sa mu celá zvraštila . Odpľul si a skríkol.
„Tak čo , sopliak koľko si dnes zarobil!"
„Ja, ja ...?" zakoktal sa René.
„Čo si ma nepočul !" zvyšoval hlas.
„Vravím navaľ všetky prachy , lebo uvidíš...!"
„Iba dvetisíc , pane!" .
Chlapec vytiahol bankovky a podal ich mužovi. Smutne na neho pozrel .
„So mnou sa nezahrávaj ty chrapúň ...!" vyhrážal sa muž.
„Ja som tu pouličný kráľ , mne patrí každý zárobok!"
„Áno pane , rozumiem!" , smutne prikývol .
Sklonil hlavu a pomaly odchádzal.
„Uf , ešte že ma neprehľadal!" vydýchol si René.
„Mám aspoň tých osemsto korún!" , pomyslel si a vykročil pomedzi budovy.
Pomaly prišiel na okraj mesta. Stála tam veľká rozvalina skrachovaného hypermarketu.
Porozbíjané okná vytvárali dojem akoby tam vybuchla bomba. Na schodoch sa zhlukovalo niekoľko pofajčujúcich sopliakov.
René prebehol popri nich. Nepriateľsky na neho zazerali. Vyšiel na tretie poschodie . Po zemi boli rozbité fľaše od alkoholu .Všade sa šíril odporný zápach . Miešajúci sa dym dokopy s výkalmi bol neznesiteľný. Na konci chodby bola malá miestnosť.
René vkročil dnu. Na zemi sa rozprestierali dva veľké matrace. Všade boli porozhadzované zvyšky jedál. Na jednom matraci nehybne ležal páchnuci chlap. Vedľa seba mal postavenú fľašu od vína .Chlapec k nemu pristúpil a prudko ním zatriasol
„Otec , stávaj mám peniaze!"
Muž sa ťažkopádne posadil. Pomaly otváral zalepené oči. Smutne pozrel na chlapca.
„Nevládzem , ja už vôbec nevládzem!" stenal muž.
Chlapec sa usmial .Podal mu do rúk hrču bankoviek.
„Nemusíš robiť , ja budem za nás za oboch!" zahlásil hrdinsky.
Reného otec už dlho nepracoval. Odkedy ho upustila žena to s ním šlo z kopca. Prišiel najprv o prácu v oceliarňach. Keď nebol schopný platiť nájomné , vysťahovali ich z bitu. Uchýlili sa teda ako veľa iných bezdomovcov do starého hypermarketu. Bola to ich skrýša pred socialkou.
Posledný mesiac bol akýsi nevládny. Nechcelo sa mu ani kradnúť. Začal teda nútiť syna . Všetko čo malý nakradol on prepil a prefetoval. Ak mu to ovšem nezobral Baltazár , pouličný kráľ.

Otec zobral pokrčené bankovky. Pomaly ich prerátal. Podal synovi päťdesiat korunačku .
„ Tu máš kúp chlieb a mlieko !"
„Neboj , ja nám kúpim lepšiu pochúťku!" povedal René.
Postavil sa a vybehol von. Namieril si to priamo do centra.

Otec sa pomaly postavil. Pohol sa smerom von . Ako obvykle mal namierené do najbližších potravín. Kde si vždy kúpil fľašu čuča(vína) a toluénu. Pokiaľ mal čo piť tak pil. A keď nemal bol mu dobrý aj toluén s ktorého sa sfetoval ako prasa.
Nevšimol si však , že ho prenasledujú traja sompliaci. Zozadu mu chytili tvár .Bránil sa .Po chvíli klesol na zem . Zostal nehybne ležať. Jeden s útočníkov mu vybral z vrecka peniaze.
„Čo teraz spravíme ?" spýtal sa druhý.
„Položme ho na matrac , akože spí!"
Dotiahli nehybné telo naspäť. Uložili ho na matrac , akoby sa nič nestalo. Radostne vybehli von.

* * *

René sa blížil na námestie . Náladu mal výbornú. Hlavou mu behali myšlienky.
Čo všetko nakúpi . Na večeru si predsavzal pečené kurča. Sadol si na lavičku a číhal. Obzeral si okoloidúce paničky. Vždy ako ho to učil otec. Najprv sa zahľadel akú má žena kabelku.
Najlepšie boli tie s dlhými ušami. Odtiaľ sa vždy najľahšie vyberala peňaženka. Stačilo sa len nalepiť na danú ženu. Pomaly rozopnúť zips a potom len rýchlo bežať. Ten adrenalín ho náramne bavil.

Okolo práve prechádzala elegantná dáma so zlatou kabelkou. Mala na sebe červený kostým a veľké zlaté čižmy . „To je tá pravá !" , pomyslel si René a vykročil.
Priblížil sa k žene ako sa len dalo. Pomaly vchádzala do obchodu . Pri vchode sa tlačilo množstvo ľudí. „Teraz musím !" , povedal si.
Nenápadne načiahol ruku a rozopol zlatú kabelku. Zostal však prekvapený , bola totiž prázdna. Vtom sa žena prudko otočila. Rýchlim pohybom nohy ho deklasovala priamo na dlážku. Keď sa prebral zistil , že to vlastne nebola žena. Bol to totiž zamaskovaný agent provokatér.
Priviezli ho na políciu. Chlapec bol umiestnený do zariadenia pre mladistvých delikventov. Nezúfal, hnala ho myšlienka na svojho otca. Choval sa veľmi slušne . Vychovávatelia ho chváli za vzorné správanie Po týždni pri prvej vychádzke ušiel . Bežal čo mu nohy stačili. Keď prišiel do svojho starého "bydliska". Zažil šok. Na zemi našiel len torzo ľudského tela. Otec bol mŕtvy. Rozplakal sa. Jeho útle telíčko sa celé rozochvelo. Uprel zrak hore na nebo.. Viac neváhal . Rozbehol sa a vyletel oknom ako bájny fénix ....