Basnicky.sk

Jedného krásneho slnečného dňa...

Usmieval sa a ani nevdedel prečo. Jarný vetrík mu blúdil vo vlasoch, slniečko sa usmievalo svojim zvyčajným spôsobom, oblak, nádherný biely mohutný oblak plával po nebi.
Chlapec vedel, že nie je sám, aj keď ležal na opustenom ostrove a nik ho nehľadal. Nie, nebol sám. Bolo tam slnko, oblak, pár stromov a neskutočné množstvo piesku. Pozoroval vlnky, ktoré chodili sem a tam.
Ešte raz sa zahľadel do diaľky, usmial sa a vypustil posledný náboj priamo do srdca.
dátum vloženia
18. 1. 2008 15:26
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Básnička je vložená v kategórii Próza
linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. nereg. manes

    príliž krátke aby som to akceptoval ako poviedku, trochu zapracuj a rozvin to. toto je veľmi málo začiatok vyzeral slubne ale zrazu sa to celé zrýchlilo a uťalo....

    20. 1. 2008 12:22
  2. nereg. Saphira

    hmm...áno krátke

    22. 1. 2008 18:00
  3. nereg. stranger

    ano mate pravdu je to kratke...ale mne sa to aj tak paci...ale dakujem za komentare..pekny den prajem

    23. 1. 2008 15:32