Usmieval sa a ani nevdedel prečo. Jarný vetrík mu blúdil vo vlasoch, slniečko sa usmievalo svojim zvyčajným spôsobom, oblak, nádherný biely mohutný oblak plával po nebi.
Chlapec vedel, že nie je sám, aj keď ležal na opustenom ostrove a nik ho nehľadal. Nie, nebol sám. Bolo tam slnko, oblak, pár stromov a neskutočné množstvo piesku. Pozoroval vlnky, ktoré chodili sem a tam.
Ešte raz sa zahľadel do diaľky, usmial sa a vypustil posledný náboj priamo do srdca.
Jedného krásneho slnečného dňa...
dátum vloženia
18. 1. 2008 15:26
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah18. 1. 2008 15:26
Básnička je vložená v kategórii Próza
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- nereg. manes
príliž krátke aby som to akceptoval ako poviedku, trochu zapracuj a rozvin to. toto je veľmi málo začiatok vyzeral slubne ale zrazu sa to celé zrýchlilo a uťalo....
20. 1. 2008 12:22 - nereg. Saphira
hmm...áno krátke
22. 1. 2008 18:00 - nereg. stranger
ano mate pravdu je to kratke...ale mne sa to aj tak paci...ale dakujem za komentare..pekny den prajem
23. 1. 2008 15:32