Basnicky.sk

tak krehko vyzeraju miesta, z najvyššich výšok,
krehko sa dotykajuce nebies,až maš chuť nad ne vzlietnuť.
tak zvlaštne sa nesie dych ľudi nocou,
pustýmy ulicami, bez naznaku moci.

mať krýdla nad ne vzlietnut,
spoznat ich tajomstvo, ked prýbehy do tmy nesu.
vo svetle lamp tak zvlastne vyzeraju,
dvaja mylenci, čo v uličke sa schovavaju.

nad mesta z vysok nic nema,
ked prýbeh nesu do sameho neba.
tam zacata je laska, tam zase spomienky sa ozývaju,
inde krasne veci, inde zase ozveny smutne.

v tych výskach vsetko tak zvlastne znie,
tam mas moc nebyt len smrtelnik.
vo výskach tam ozýva sa tvoj hlas,
tam vo výskach, len tam ta mozem uzriet zas.

dnes viem, ze tym prybehom som bol aj ja,
niesol sa dialkou, vsetkým hovoriac.
ten prýbeh zacatý v ulickach,
kde videl som ako nezna je tvoja tvaricka.

jeden okamich a ci jeden den,
vzal ten prýbeh z uliciek sem.
nad mestami dnes ta smutna veta zie,
vidiet ta znova tak velmi sa mi cnie.

tu vo výskach, kde vsetko je ukryte,
ja citim, ze si stale primne.
tu kde sa cas zastavil, kde neplinie,
tu spomýnam na usmev, ten co uz nieje.

tu vo výskach ostavam sám, nad mestom neonov,
nechavam svoj zial.
bol rýchli ten moment ked si odysla,
iný si ta vzal, mocnejsi nez ja.