Basnicky.sk

von Schwerzell  Zobraziť/skryť lištu autora

RECENZIA NA ĽUDSTVO


Zlo zodrať z kože,
no najprv nabrúsiť nože –
a bodnúť do hrude,
kde dobro drieme.
Čo všetko ešte smieme?

Koľko vrážd a znásilnení
mysle i tiel?
Koľko krádeží a špinavosti,
klamstva a nevier?
Koľko skaličených božích diel?

Čo zastaví človeka,
aby nezabil, nenenávidel?
Kto mu ostrihá letky z jeho krídel?
Pchá, myslí si, že je boh.
Pomyje sveta dostáva na prídel.

A kde je láska, cit,
zdravý um, vôľa a pravé šťastie?
Kam sa podeli?
Tŕň v päte ľudstva rastie,
rozkvitnú stromy nádeji?

(Kto dnes klope na dvere,
aby vstúpil?
Väčšina ich ani neotvorí –
nepočuť ich hlas.
Alebo vyrazí ich smelo,
opäť nepočuť ich hlas. )

A prečo aj?
Prečo zastaviť chvíľu a potvrdiť:
“ Postoj si chvíľa si krásna“
Keď niet už prečo žiť?!
Alebo predsa?

Človek ležiaci na ulici veľkomesta,
čo človek!? Ľudia dláždiaci ulice.
Hoc každý nie z rovnakého cesta,
ale lepší než mulice.

Nik nevšimne si človeka,
každý prekročí, možno kopne,
zašľapí vyrastajúci puk kvetu.
Ľudstvo je predsa veľmi schopné
vrátiť „požičané“ svetu.

Alebo ho okradnúť, doraziť,
vziať peniaze, potom možno nebude
mať prečo žiť?
Koľko omylov a krívd
a pravda nikde na zemi.

Kto môže hlásať a udrieť si
do hrude?
Som bez hriechu.
Každý je hluchý i nemý,
dobro vykonať zabudne,
ale nie neplechu.

Otočí sa a kráča preč,
späť pod strechu.
Aby náhodou nezmokol,
A ty ... stojíš vonku sám, neznámy.
Nikto ťa neprichýli
keď spustí sa dážď.
Naozaj nik?

Možno raz, keď zakvitnú srdcia,
keď človek pochopí, že sú veci,
ktoré sa nedajú kúpiť,
keď usmeje sa dieťa,
a ty... namiesto úderu zvolíš –
pohladenie.

Keď vládnuť nebudú hlúpi,
keď požičia ti skúpy -
svoj dáždnik.
Keď nenarodené deti sa narodia,
keď bolesť, sklamanie,
chudobu, smútok, žiaľ
budeme môcť pochopiť...
čo pochopiť!? Ba aj pomôcť.

Keď sa zastavím, a všimnem si,
že na stromoch sú listy.
Len potom bude radosť žiť.
NIE LEN ČLOVEKOM, ALE ĽUĎMI BYŤ!

Dátum vloženia 22. 7. 2005 11:52
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 2800
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Vybrali.sme vybrali.sme Linkuj.cz Linkuj.cz Jagg.cz Jagg.cz Google Google facebook facebook yahoo! yahoo! digg digg delicious delicious furl furl
Komentáre k básničke
  1. nereg. janulienka

    Reálne kruté. Som fakt znechutená, ale o to tu ide. Hodnotím 1.

    22. 7. 2005 23:05
  2. nereg. muza

    tak toto sa ti fakt podarilo...dole klobuk

    4. 11. 2005 09:52
  3. von Schwerzell (napísal autor básne)

    dakuejm muzicka..vela ludi odradi ze je dlha..ale podla mna sa cita lahko

    4. 11. 2005 09:57
  4. nereg. marihuannita

    je to perfektne, veľa z tých otázok sa pýtam často, viac ako často, vždy keď vidím násilie, ktoré plodí ďalšie násilie...

    7. 11. 2005 21:16
  5. nereg. annita

    wow dlhaaaaaaaa.ale mas pravdu cita sa celkom dobre! je dobra! nebudem vypisovat vsetky pekne spojenia a verse lebo ich je hrozne vela...preco je jeden vers v zatvorke?

    1. 12. 2005 17:39
  6. nereg. von

    dakujem annitka, to je len take intermezzo, na oddych akoto ty hovoris

    ...
    precitaj si aj revoluciu a daj nazorcek..
    dakujem

    2. 12. 2005 09:21
  7. von Schwerzell (napísal autor básne)

    tvrda basen, plan obrazov a zlomov, ktore striedaju jednoduche casti to aby si ako annitka tvrdi citatel oddychol..a tesil sa na dalsie obrazy...
    i ked dnes by somtu basen napisal este inak..

    10. 1. 2006 11:02
  8. nereg. Ronaldinho

    veľa skvelých obrazov...
    ako si povedal...striedaš jednoduchšie pasáže s tými trochu zložitejšími, čo je myslím dosť dobréééé...páčia sa mi tie básne o ľuďoch
    jednoducho donútia zamyslieť sa nad samým sebou a nad ostatnými, treba rozdávať Lásku a možno sa svet zmení, ale to by museli asi všetci...

    1. 2. 2006 15:58
  9. von Schwerzell (napísal autor básne)

    dakujem Ron za nestranne hodnotenie

    2. 2. 2006 08:52
  10. jakama

    ako som už povedala, milujem básne tohto typu, ktoré podávajú reálny obraz spoločnosti a vyslovujú nádej...ktorá mimochodom zomiera posledná..
    tŕň v päte ľudstva...dosť megavpohode
    a tá posledná strofa je úžasná,presne aj ja som to niekde písala, že ide hlavne o ľudstvo...1

    28. 3. 2006 20:17
  11. von Schwerzell (napísal autor básne)

    dakujem jakama..za nazor

    29. 3. 2006 10:32
Pre vloženie komentáru je potrebné sa prihlásiť >>