Basnicky.sk

Báseň pre človeka mne najbližšiemu:

Blúdil som blúdil, dlho dňom i nocou,
v tme som tápal, nespal pred polnocou.
Trýznil sám seba, v minulosti žil,
Až prišla ona a ja som pochopil.

Darovala mi to, čo som dosial nepoznal,
ukázala mi cestu, ktorej som sa vyhýbal.
Naplnila srde hlbokým pocitom,
a za to budem navždy jej dlžníkom.

Úprimná dušička, srdce zo zlata,
za zlé činy nijaká odplata.
Ten dobrý človek, hlboko v mojej duši zarytý,
môj strážny anjel, Ivka, to si ty.

Až s tebou som zistil, čo znamená priateľ,
až s tebou som pravý raj na Zemi našiel.
Stála si so mnou vždy keď som bol na dne,
po myšlienke na teba vždy štastie do srdca mi vpadne.

Náš vzťah bol skvelý, no bol som veľký sebec,
Nečakal som, že srdce je taký neposedný žrebec.
mal som toho mnoho, no chcel som ešte viac,
no teraz pozerám smutný na mesiac.

Neraz som ta sklamal, smútkom naplnil tvoje srdce,
urobil som veci, ktoré sa mi ani veriť nechce.
Hoci som si sľúbil, že ta smutnú nikdy nespravím,
sľub som porušil a neviem ako to napravím.

Nežiadam odpustenie, hoci by som ho asi dostal,
mám pocit, že porušeným sľubom som priateľstvo rozťal.
Za veľa krásnych chvílí vďačím iba tebe,
no najťažšie je odpustiť hlavne sám sebe.

Miggo