Basnicky.sk

smrť, tá má jazyk z plameňa
a náruč plnú ľadu
pohľad tvrdý jak z kameňa
nepozná konca hladu

nezasýtiš ju prosbami
neobmäkčíš ju ani
najsmiešnejšími hrozbami
ni zbraňou v svojej dlani

kosí bez mihnutia, gesta
a vždy je vlastne v práve
nie, ona nikdy netrestá
aj keď je krutá práve

mení, ako sa vravieva
telo v prach, v popol živé
pravdy nám smrť vždy nalieva
a nemá slová krivé

nesľubuje, len istotu
že každého raz bude
že premení raz na hmotu
čo bije v srdca hrude

že vezme dušu naveky
tak načo sa tu vzpierať
pred ňou sú márne úteky
raz každý bude zmierať

raz každého smrť pohladí
raz bozk dá, sme jej iba
viem, dúfame v ňu neradi
no zabudnúť je chyba...