Ako prstom zhasím knôt, ako zápästie ovinie mi drôt,
ako v poli zhynie vtáča ranené, tak vie byť ľudské srdce zlomené.
Slzy menia sa v krv a krv zhorkne v nechuť žiť.
Dych už nie je niečo ľahké, ale niečo, s čím musíš sa v boji bit.
Smiech iných ti kriví tvár a len dúfaš, že prejde to za chvíľ pár.
No bolesť je ako pes, ostáva verná....kým nevstaneš.
Už zhorela stá sviečka a ty znavené máš viečka. Zdvihneš svoj kameň
čo hrdlom ti visel, nechceš už vidieť v tomto viac zmysel.
Pohneš sa vtedy vpred či vzad?
Vinou tvojou je, že málo si mal rád ...
Dátum vloženia 5. 1. 2008 19:47tvoja_lulu 
-kameň-
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1907
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
vybrali.sme
Linkuj.cz
Jagg.cz
Google
facebook
yahoo!
digg
delicious
furl
