Konecne zistila som preco sa oplati zit.Pochopila som to.Je to pre to jedine,preco sme na tomto svete.Laska.Pre niekoho mozno obycajne slovo na 5 pismen.No ty co su zamilovany vedia ze to slovo znamena omnoho viac nez sa spociatku zda.Ked som bola mala,snivala som a chlapcoi ktory by ma mal naozaj rad.Nebola som prilis romanticka,ale nieco z romantiky obcas uchvatilo aj mna.Snivala som a ked som to povedala starsej sestre ze o com snivam,ked zhodou okolnosti bola nestastne zamilovana povedala "snivat je pekne,len aby ti tie sny nestupli do hlavy.jedno ti poviem,nikdy ale nikdy nedaj chlapcovi cele coju srdce hned na zaciatku".Nechapala som,ved som bola mala.Povedala ze ked vyrstiem tak mi to vysvetli.Vyrastla som a mala som 14rokov.Moja sestra ktora mala vtedy uz 24 rokov ochorela.Mala rakovinu.Ale bol to nejaky ten typ,ktory sa neda liecit,a ostalo nam len cakat.Stale lezala na posteli a mi sme pri nej sedeli.Bola doma,chcela zomriet doma.Ano,zomriet aj ked mala este len 24.Prisla som za nou a povedala "Dopovies mi,prosim co si zacala ked som mala 8?"hm?a co som zacala?uz si nepametam"."predsa,ze snivat je pekne,a ze nikdy nemam dat naraz na zaciatku chlapcovi svoje srdce.""aha uz si to pametam.""Takze aj ked sa ti bude zdat,ze je ten pravy,nerob to nikdy.Zdanie moze klamat.A ptom sa popalis ako ja mnohokrat.Uz tu nebudem aby som ti pomohla,a mama sa v tom prilis nevyzna,ved vies co myslim.Ale v inych zalezitostiach tu budu pre teba aj s ockom.Povedz im ze som ich lubila."Potom zavrela oci a viac ich nezatvorila. Teraz mam 15 no stale nechapem co myslela tym ze nikdy nemam dat chlapcovi hned na zaciatku svoje srdce.Aspon doteraz som to nevedela.Jedneho dna k nam do tridy prisiel novy ziak.Volal sa Jakub.Miesto bolo volne iba u mna kedze moja spolusediaca bola chora.Sadol si ku mne.Pozrela som nanho pohladom,ktorym som sa este nikdy na nikoho nepozrela.Postupne co sme spolu sedeli sa z nas stavali kamarati,dokonca velmi dobry kamarati.Pocase sme spolu zacali chodit.Dala som mu svoje srdce a myslela som ze aj on dal jeho srdce mne.Bol to najkrajsi chalan z triedy ale ja soms nim nechodila preto.Karolina moja spoluziacka si zaumienila ze ho musi mat.Zvadzala ho predomnou no on vravel ze s nou nechce nic mat.Az raz,prisiel za mnou ze uz spolu nemozme chodit lebo ma druhu.Ako inac Karolinu.Isla som ju zabit.Vtedy som si spomenula na slova mojej sestry.Nepocuvla som tie slova a preto to teraz tak boli.Mala prawdu boli to strasne.Viac ako operovana ruka co som zazila tiez.Pretoze toto je psychicka bolest nie fyzicka a ta boli viac.Len co som prisla domov,lahla som si do postele a zacala plakat.Pozerala som sa okolo seba a oci mi padli na sestrinu fotku,na ktorej sa smeje.Zobrala som si ju do ruk a povedala"preco som ta len neposluchla,preco som bola taka hlupa,ved si mi to hovorila."Na druhy den v skole uz Jakub nesedel pri mne ale pri Karoline.Cez prestavku prisiel za mnou a povedal "ja som ti nechcel ublizit,ja ta mam radsej ako ju,ju vlastne vobec nemam rad."Tak preco si snou?"-spytala som sa."Ja neviem"."Ale ja wiem,preco,pretoze je viac sexi ako ja,ale sexi telo nebude trvat vecne ale moja laska mohla.Keby si mi nebol ublizil,tak hrozne to boli vies."-odpovedala som.Nemohla som to vydrzat a preto som utekala rychlo prec.Takto to trvalo 2 mesiace.Ja som sa stale trapila a moja mama to nemohla vydrzat.Preto raz prisla zamnou a hovori."Neplac,kvoli nemu,ani nesmut,toto by Janka nedovolila.Vies co by ti povedala?""nie"-odpovedala som."Aby si sla za nim a povedala mu ako velmi ho milujes,pretoze to vidim aj ja aj ona urcite tam hore ze to nie je len taka romanca ktora za chvilu zmizne."Tak chod"chod za nim"a nenechaj ho odist".Predstavila som si ako mi to Janka hovori a vtedy ma zachvatil pocit aky som este nikdy necitila.Bol to pocit ze cokolvek v tejto chvili spravim,ci uz pojdem ale nepojdem za nim,bude spravne.Ale rozhodla som sa ist za nim.Chcela som ist za nim domov ale pred jeho cinziakom popri ceste je strom o ktory bol oprety aj s Karolinou a oblizovali sa.Prisla som za nim a zacala som."Jakub ja wiem ze nie som taka sexi,nemozem ti dat ani tolko krasy,ani tolko priatelov,ale mozem ti dat seba a svoju lasku.Strasne ta milujem a verim ze aj ty mna,len si to nechces pripustit.Vtedy ma Karolina stiahla dalej od neho a povedala ze k jej priatelovi sa nemam priblizovat,a nemam mu vyjadrovat svoje falosne city.Pokial sme sa mi hadali Jakub chcel odist.Chcel.Pozeral sa na nas a kracal do predu.Nedaval pozor na cestu.Zrazilo ho auto.Islo 180 km/h.Odhodilo ho 2 metre dalej.Vodic utiekol a ja som si stihla zapametat cislo,pokial som utekala za Jakubom.Karolina odisla hned ako to zbadala.Utekala domou.Ja k nemu.Lezal tak bezvladne na zemi,zaliaty krvou a kricala som na okolo iducich nech zavolaju sanitku.Jeden muz rychlo vytiahol mobil a zavolal sanitku.Ta tam bola za 2 minuty.Isla som s Jakubom aj do nemocnice.Bol v kome.Po tyzdni ktory som tam presedela,preplakala a nebola som ani doma sa konecne prebral.Otvoril oci a uvidel ma.Hodila som sa mu okolo krku."ty zijes"povedala som."ano tak to vyzera"a usmial sa."Co sa stalo?nic si nepametam.Iba rozmazani obraz teba a lekarov v sanitke.A Karolina tu nebola?""Nie,utekala prec hned ako sa ti to stalo.Nezostala s tebou."Myslim ze nebola ta prava".Povedala som to a zacali sme sa smiat a obidvaja sme uznali ze som mala prawdu.Po dalsich par tyzdnoch ho pustili domov.Prve co urobil ako prisiel z nemocnice bolo,ze dosiel za mnou.Povedal ze lubi len man a nikoho ineho ani Karolinu,a ze si to neskoro uvedomil.Potom sme sa pobozkali.PO bozku sme sa objali a citila som sa tak bezpecne ako ked ma objala Janka.Pozrela som na jej fotku a povedala"dakujem"."Hm?co si hovorila?""Nic"odpovedala som.Presli uz 4 mesiace,my spolu chodime ale ja si aj tak nemozem odpustit,ze ta nehoda sa stala kvoli mne.Keby som tam nesla neprestali by sa bozkavat a nestalo by sa to co sa stalo.
A Karolina?Ta v triede kazdemu tvrdila ze to ona ho zachranila,ale vsetci vedeli ze klame.Kazdy vedel ze ona s tade zutekala.Neviem sice ako to vedia ale vedia.A vedia dokonca aj to ze ja som ho zachranila.
A s tym chlapikom co ho zrazil?Ten isiel do väzenia.Ukazalo sa ze v kufri auta mal kokain,pasoval alkohol do inych krajin no a plus to ze skoro zabil cloveka si tam posedi este dost dlho.A som ada ze som nestratila rozvahu a zapametala si cislo.Pomohlo to aj policii ale aj mne ze som aspon nieco dobre spravila.
Viem ze to nie je basen ale je to moj pribeh.
dátum vloženia
3. 1. 2008 21:51
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah3. 1. 2008 21:51
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- nereg. HUD81
pekny pribeh,mohla by si s toho este viac vytazit myslim s toho pribehu ale je to aj tak pekne 1
ak budes pisat len taketo veci,tak pis dalej.Lebo su dobre.
3. 1. 2008 22:02 - danas001
drzim ti....vam palce....
4. 1. 2008 10:00 - lamac srdc
ak sa mozeem opytaat
to je twoj skutocny pribeeeh lebo mne sa to hrozne paaci..a fakt to so mnou pohlo nieco take by som fakt necel zazit...praajem secko dobre nech wam to wydrzi
6. 2. 2008 17:07
vybrali.sme
Linkuj.cz
Jagg.cz
Google
facebook
yahoo!
digg
delicious
furl
