Basnicky.sk

Prečo ostanú spomienky v živote človeka
veď to na čo spomínaš dávno niet
a utápať sa v žiali nie je žiadna útecha

Raz ráno sa zobudíš
a niekto ti "TO" vzal
načo ten sku***** svet prekliate spomienky dal

Sem-tam vyčaria úsmev na tvári
Sem-tam sedíš na vysokom konári
Sem-tam v hlbočine blúdiš
nič iné nerobíš, len sám seba ničíš

Sedíš sám v tme a lapáš po dychu
vybavíš si spomienku
farbu ,jas snáď vôňu dotyku

Počuješ pieseň, úsmev sa vráti
zazrieš fotku, znovu sa stratí
jedna,,,,druhá slzy bežia po tvári
a zas si sám na tom konári....

Pozeráš dole a spomínaš na čas
chceš to vrátiť hneď, znova a zas...

Rútiš sa na vlne spomienkovej básne
chceš sa znova cítiť tak krásne
Keď si ešte "TO" mal
kvôli čomu si žil, dýchal, tancoval....

Nájdeš kus papiera
z neho spomienka vyviera
chytá ta nostalgia, radšej si sám
plačeš a spomínaš, čo ti svet vzal!

Preklínaš ho cely!
a spomínaš
utápaš sa v žiali a v srdci to ukrývaš

Načo sú spomienky čo nevidí svet
to načo spomínaš, chceš mat hneď
no toho už dávno niet

A zas znova sedíš na konári
spomínaš...
občas úsmev vyžiari
spomínaš...
slzy tečú po tvári

Snáď zabudnúť sa podarí.....