Basnicky.sk

Spoznal som zenu,
volam ju princezna,
to co spaja nas,
su www pismena.

Zije v Londyne,
skoro uz aj ja,
raz sa stretneme
a mozno ocari ma.

Pojdeme na Tutanchamona,
hned ako ma zvita,
ked sa nam podari,
tak aj do Egypta.

Lakaju nas tance,
najviac asi spolocenske,
niekedy tak naucit sa,
bolo by to pekne.

Nase cesty sa spojili,
neverim vsak na nahodu,
ked sa nad tym zamyslam,
pripisujem to osudu.

Osudy nase su totiz
smutkom potrete,
nestastnou laskou sklamani
a srdcia zavrete.

Tuzby nase su
celkom spolocne,
najst pravu lasku
a milovat ju vecne.

Je tazke davat vsak
niekomu opat doveru,
ked zazili sme si
obaja neveru.

Tazsie vsak je verit v nieco,
co sa neda chytit,
laskou to nazyvaju
a dokaze to strasne ranit.

Laska je aj nadherna,
je to krasny cit,
dokaze to co iny nie,
svetlom srdcia naplnit.

Svetlom stastia
a nekonecneho usmevu,
nauci milovat
a nenavist premeni na nehu.

Milovat je ine vsak
ako lubit,
milovat sa da len to,
co sa neda kupit.

Milovat mozes len,
ked mas toho praveho,
s kym spolocny zivot stravit chces
a zit iba pre neho.



PS: ospravedlnujem sa, ze je pisana basnicka bez interpunkcie, ale pisal som ju v Anglicku, takze anglicke klavesnice, dakujem za pochopenie.

Tuto basnicku venujem 'Princeznej', ktoru poznam sice kratko, ale vstupila do mojho zivota necakane a dufam, ze ju spoznam coskoro aj osobne.