Basnicky.sk

Monicua  Zobraziť/skryť lištu autora

Netusis

Chcem vrátiť čas,
Opäť sa nežne dotýkať tvojho tela,
Smieť hovoriť o nás, o živote krás,
netušíš, čo tak veľmi by som chcela.

Každý tvoj pohľad je mi úderom,
Čo zasiahne rovno do srdca,
Nevládzem byť svojej láske súperom.
Toľko krát hovorila som nie .. a predsa.
Predsa si pre mňa jediný,
Koho milujem srdcom, bez viny.

Prečo teda udusiť mám,
cit čo v srdci ukrývam?
Hovoriť klamstvá, skrývať bolesť,
slzou v oku tajomstvo lásky niesť.

Koľkokrát ani len netušíš,
Kto na teba myslí, kým ty spíš.
Keď prechádzaš okolo mňa,
Letmým úsmevom vkrádaš sa do môjho sna,
Znovu a opäť po tebe túžim,
O tvojich citoch však ani len netuším...
Dátum vloženia 2. 1. 2008 15:45
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 1754
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. nereg. miro

    pekne..
    keby to tak pre mna bolo napisane...

    3. 1. 2008 11:38
  2. nereg. Monicua

    Dakujem, nie je .. bohuzial je pre chlapca, ktory si to vobec nezasluzi

    3. 1. 2008 13:06
  3. nereg. guest1122

    Ja poznám ho, pre ktorého srdce Tvoje smúti,
    ale nedokážem riecť nič, čo Ťa nezarmúti,
    pretože on rovnakou láskou k Tebe neustále horí,
    avšak strach, že opustíš ho, ho stále morí.

    3. 1. 2008 15:47
  4. nereg. Monicua

    Nemyslim si ze ho poznas, pretoze by si nedokazal/a napisat, ze sa boji toho, ze ho opustim... tu ide skor o jeho nezaujem a tak

    3. 1. 2008 22:57
  5. nereg. guest1122

    Na najzrejmnejsie veci, niekedy trva najdlsie, kym na ne prideme.
    "Ked spoznas, ze svetlo sviecky je ohen, jedlo uz bude davno uvarene."

    13. 1. 2008 16:57