Basnicky.sk

Mesiace z posledných síl,
nádej v očiach najbližších,
slová i úsmev na ťažký nádych.

Nevládze už prúdom netiecť po lícach,
tlačí sa cez zaťaté päste
i cez silu vôle pevnejšej než skala...

Posledné odbíjajú...minúty slané....
vyľakané nádychy...?

Snáď tichá a kľudná hladina mora
zaliala ju celú...od okraja po okraj.
A úsmev zostal na perách naveky nedotknutý.

Odišla než začal nový...
Ako trpko chutil tentoraz...
Dobíjal srdcia mnohé slaný mráz....

A kam kráčame...
Iba nebo vie, aj to tají...
Ale deň ďalší príde krajší....
Verím...