Basnicky.sk

Jej príbeh končí sa blízko pri Poľane,
tam spočinuli jej vrúcne dlane.
Aj keď je medzi hviezdami,
ja cítim, že je s nami.

Viem, že ma chráni,
viem, že mi rozumie,
má tú výhodu,
že všetko o mne vie.

Zhora sa pozerá,
pozná ma dôverne,
hoc nie som dokonalá,
stojí pri mne verne.

Mám dvoch strážnych anjelov,
jedným je ona,
stráži môj život
každý deň znova.

Nestretli sme sa na Zemi,
v nebi však áno,
boli sme tam spolu,
kým som sa zrodila v marcové ráno.

S láskou ma hladí,
s láskou ma objíma,
pod krídla ukryje,
keď mi je zima.

Pod krídla nehy,
pod krídla lásky,
život nestačil jej
do tváre vyryť vrásky.

Pofúka dušu
a slzy zotrie,
keď ma poraní
život a ostrie.

Zvýskne so mnou,
keď sa mi darí,
anjelský úsmev
na tvári vyčarí.

Viem, že sa môžem
o ňu vždy oprieť,
schúliť sa pri nej,
keď život bude bolieť.

Budem ma čakať,
keď skončím tu púť,
zanecháme polia,
hory a púšť.

Teším sa,
že keď prídem opäť raz hore,
budeme sa rozprávať,
sledovať ranné zore.

Spolu sa budeme
už len smiať,
spoločné chvíle,
nenecháme si vziať.

A možno sa potom
zrodíme znovu,
budeme ako v nebi,
aj na Zemi spolu.

......svitne Deň zosnulých,
zapálim plamienok,
nechám sa unášať,
prúdmi spomienok.

A tíško zašepkám:
"Ďakujem babička,
že mi robíš toho
najlepšieho anjelíčka."