Basnicky.sk

Kde je to miesto , kde spanilé duše v bielych plášťoch po lúke tancujú,
kde pieseň slávi im sláviky z vďaky spievajú,
kde konáre lipy sa do toho rytmu kníšu
a kde sa dejiny tejto zeme sami, bezbolestne píšu.

Kde každé dieťa povedať smie, že ho rodina chráni
a keď je zle, môže veriť, že ho jeho zem pred zlobou ochráni.
Bude vedieť, že od radosti sa bude môcť po rozkvitnutej lúke prebehnúť, kde bude môcť na okamih, na všetko zabudnúť.

Kde pri predstave lásky, si svoju vlasť predstaví
a vďaku za to všetko bez hanby vysloví,
kde slnko zapadá, až keď ľud si večer líha,
kde smrť nevládne nad mocou všemocného Boha,
kde aj keď tma nastane,
nebeský kotúč ju neľútostne vyvrhne.
Kde keď ticho zavládne,
vodopády hrajú tichú a lahodnú melódiu krásy
a kde aj slepý zazrie, že je to miesto jeho spásy.

Kde mŕtvym bude povolené sa do tej zeme vrátiť,
na miesto, kde nemajú čo stratiť,
vďaka ich sily a viery čo dostali,
ktorú im anjeli z pokory na zem z neba zoslali.

Tam kde sa každá slza na perlu premení,
kde rieka šťastia v každom srdci pramení.
Kde končiare Tatier ich ochránia,
kde si každé dieťa konvalinku privonia,
bez strachu, že to nesmie spraviť,
pretože svojej vlasti môže veriť.

Ak sa mu niečo zlé prihodí,
našeTatry otvoria brány pozemské
a z nich sa mu na pomoc stovka rytierov vyroní
a pustí sa do boja za stvorenie ľudské.

Bez obavy že za jeho spásu,
seba samého rytier dobra zatratí
a neskôr, po čase mu je ho vlasť ukáže svoju spásu
a navždy mu svoju teplú náruč svojej rodnej vlasti otvorí.

Posledná aktualizácia: 2. 7. 2009 13:42